Téma COVID-19 v časopisoch

úvod

vnútorné lekárstvo

pediatria

psychiatria

onkológia

dermatológia

anestéziológia a intenzívna medicína

neurológia

chirurgia

Milí čitatelia,

v rámci skvalitňovania služieb na našej webovej stránke solen.sk sme pre vás pripravili novú sekciu, ktorá sa venuje výhradne téme COVID-19.

Zahrnuli sme do nej zaujímavé články k tejto téme publikované v časopisoch vydavateľstva SOLEN za obdobie posledných dvoch rokov. Dúfame, že vám tieto príspevky zhromaždené na jednom mieste pomôžu v rýchlom prehľade informácií podľa vašej špecializácie.

Sekciu budeme priebežne aktualizovať.

Možnosti ambulantnej liečby infekcie COVID-19

  • Doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD., MHA, MPH, mimoriadny profesor
  • Na Slovensku máme od decembra 2020 dostupné viaceré očkovacie vakcíny proti infekcii COVID-19. Očkovanie bezpochyby predstavuje kľúčový faktor chrániaci pred závažným priebehom infekcie. Od leta 2022 sa nám rozšírila aj možnosť ambulantnej liečby infekcie COVID-19. Dostupné sú dve perorálne antivitorotiká – molnupiravir a PF-07321332/ritonavir, ktoré sú určené na liečbu dospelých rizikových pacientov s miernym až stredne závažným priebehom ochorenia. Lieky je potrebné nasadiť do 5 dní od prvých príznakov a na úhradu liečby sa vyžaduje potvrdenie infekcie pozitívnym RT-PCR, LAMP alebo antigénovým testom vykonaným testovacou autoritou so zadaním výsledku do informačných systémov Moje e-zdravie, IS COVID, EPIS a podpísaný informovaný súhlas pacienta. Nakoľko obidve antivitoriká vykazujú klinickú účinnosť pri všetkých variantoch SARS-CoV-2 a pacienti ich dobre tolerujú, pri výbere vhodného antivirotika je potrebný individuálny prístup, ktorý zohľadňuje prítomné komorbidity aj so stupňom/štádiom ochorenia. Kľúčovú úlohu pri nasadení PF-07321332/ritonavir predstavuje zhodnotenie liekových interakcií, na základe ktorých je potrebné upraviť/vysadiť liečbu, resp. zvoliť iné antivirotikum. V príspevku sa zaoberáme použitím antivirotík v klinickej praxi so zameraním sa na manažment liečby, ale aj jej limitácie z hľadiska efektivity a bezpečnosti.
  • Via practica (6/2022, Klinické štúdie)

COVID-19 – ako poznamenala pandémia COVID-19 diagnostiku VLD?

  • prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD., doc. MUDr. Peter Sabaka, PhD.
  • Pandémia COVID-19 je síce na ústupe, ale vzhľadom na mutagenitu vírusu SARS-CoV-2 a riziko ďalších vĺn šírenia sa môže korektné zhodnotenie poznatkov z praxe a ponaučení z odbornej literatúry stať prínosom pre budúcnosť. Dnešné skúsenosti poukazujú na dosť rozdielny prístup ku klinickej a laboratórnej diagnostike ochorenia, množia sa sťažnosti na postup zdravotníkov. Publikácia sa zaoberá dostupnými možnosťami klinickej a laboratórnej diagnostiky v praxi všeobecných lekárov pre dospelých (VLD).
  • Via practica (6/2022, Všeobecné lekárstvo )

COVID-19 a poškodenie obličiek – aktuálny problém

  • MUDr. Martina Slováčiková, Doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD., MHA, MPH, mimoriadny profesor
  • Akútne respiračné ochorenie COVID-19, ktorého šírenie z čínskej provincie Wuhan v decembri 2019 spôsobilo pandémiu, si vyžiadalo enormné celosvetové úsilie a bolo previerkou nielen zdravotníctva, ale aj sociálnej, spoločenskej a ekonomickej pripravenosti jednotlivých spoločností čeliť pandémii globálneho charakteru. Hoci dominantným bolo postihnutie respiračného systému, ochorenie, ako už vieme, vedie k multiorgánovému poškodeniu. Postihnutie obličiek infekciou COVID-19 nepatrí medzi zriedkavé. Etiológia poškodenia obličiek je multifaktoriálna a vedie k rôznym formám poškodenia obličiek, či už dokázaným, alebo hypotetickým. Hlavne poznanie patofyziológie a molekulárnych mechanizmov môže zlepšiť terapeutický manažment a navrhnúť efektívnu liečbu s cieľom minimalizovať postkovidové poškodenie obličiek.
  • Via practica (5/2022, Prehľadové články )

Diabetes mellitus a obezita (diabezita) a COVID-19

  • doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH
  • Prevalencia diabetes mellitus celosvetovo narastá a zaznamenávame aj nárast počtu obéznych jedincov. Vzťah medzi obezitou a rozvojom diabetes mellitus 2. typu je dlhodobo známy. 90 % diabetikov 2. typu trpí nadhmotnosťou alebo obezitou a obezita (viscerálna obezita) je priamo úmerne združená s rizikom rozvoja diabetes mellitus 2. typu. Z recentných podrobných analýz z renomovaných celosvetovo uznávaných pracovísk vieme, že nadhmotnosť, obezita a diabezita sú významnými prediktormi vývoja komplikácií spojených s COVID-19 vrátane potreby hospitalizácie, intenzívnej starostlivosti, riadenej pľúcnej ventilácie, ale aj úmrtnosti. Klinická prax nám ukazuje, že dôsledkom pandémie COVID-19 došlo k zhoršeniu metabolickej kompenzácie u pacientov so známym diabetom mellitom, k progresii pre-diabetických štádií do diabetes mellitus 2. typu, nárastu počtu nových diabetikov, ako aj k nárastu diabetes mellitus indukovaného liečbou potrebnou na zvládnutie infekcie SARS-CoV-2 (antivirotiká, kortikoidy). Široká heterogenicita a zložitosť tohto dysmetabolického stavu (etiológia, stupeň glykemickej poruchy, prítomnosť komorbidít, sexuálny dimorfizmus v imunitnej odpovedi) nás vedie k výsostne personalizovanej medicíne. Medzi jednotlivými v súčasnosti používanými antidiabetikami existujú rozdiely ako v efektivite, tak aj bezpečnosti úpravy glykémií a združených kardiometabolických ukazovateľov. Neustále zdôrazňujeme dôležitosť euglykemickej kompenzácie u diabetikov mimo a najmä v čase pandémie COVID-19. V súčasnosti je preto dôležité nastolenie a zodpovedanie otázky, či používané antidiabetiká dokážu minimalizovať riziko rozvoja a závažnosti priebehu COVID-19 a ako postupovať pri voľbe antidiabetickej liečby u diabetikov infikovaných SARS-CoV-2 v rôznych štádiách ochorenia COVID-19.
  • Via practica (4/2022, Téma roka)

COVID-19 – ako poznamenala pandémia organizáciu práce všeobecného lekára pre dospelých?

  • prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD.
  • Pandémia COVID-19 zaskočila prakticky celý svet svojou dynamikou a závažnosťou priebehu. Pôvodné informácie predpokladali, že na zamedzenie jej šírenia postačia predovšetkým prísne protiepidemické opatrenia, vývoj poukázal na význam kolektívnej imunity získanej očkovaním. V zdravotníctve bolo nevyhnutné zvládať nápor pacientov, ktorý sa dominantne prejavoval v ambulanciách primárnej zdravotnej starostlivosti, ktoré často zostávali vo svojej činnosti odborne a organizačne osamotené. Pacienti so závažným priebehom ochorenia sa stali problémom najmä oddelení intenzívnej starostlivosti. Priebeh epidémie poukázal na význam zmien v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. V ambulantnej sfére sa z pôvodne prezenčného poskytovania zdravotnej starostlivosti presadil distančný spôsob so všetkými rizikami pre nepripravenú laickú i odbornú verejnosť. Starostlivosť zdravotníkov bola často limitovaná dynamikou vývoja poznania, poznamenaná tlakom mediálne neraz dezinformovanej verejnosti, často pôvodne nádejné lieky pomerne rýchlo odchádzali do zabudnutia. Pri prechodnom ústupe epidémie zrejme nastal čas na zhodnotenie prístupu vo všetkých sférach spoločnosti, ktoré by sa stali poučením do budúcnosti.
  • Via practica (4/2022, Všeobecné lekárstvo)

COVID-19 a akútna končatinová ischémia - kazuistika

  • MUDr. Adriana Macková, MUDr. Marián Leško, MUDr. Dávid Durkáč, MUDr. Miloslav Šimko, MUDr. Pavol Priester
  • Infekcia koronavírusom SARS-CoV-2 sa môže manifestovať mnohými klinickými príznakmi, medziiným aj arteriálnou trombózou a akútnou končatinovou ischémiou (ALI). V etiopatogenéze sa pravdepodobne uplatňuje vírusové poškodenie endotelu, endoteliálna dysfunkcia, systémová zápalová reakcia organizmu, ako aj hyperkoagulačný stav asociovaný s COVID-19. Konkomitantná koagulopatia výrazne zhoršuje prognózu chorých a zvyšuje celkovú mortalitu. Na oddelení cievnej chirurgie FNsP Prešov sme počas 2. vlny pandémie v čase od októbra 2020 do marca 2021 ošetrili 5 pacientov s prebiehajúcou COVID-19 infekciou alebo v postkovidovom období so súčasnými prejavmi ALI. U prezentovaného pacienta v kazuistike sa ochorenie manifestovalo kolitídou a opakovanými retrombotizáciami arteriálneho systému dolných končatín v rôznych časových úsekoch počas a po ústupe klinickej symptomatológie COVID-19. To poukazuje na variabilitu symptómov, ako aj závažnosť ochorenia spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.
  • Vaskulárna medicína (1/2022, Kazuistiky)

Kúpeľná rehabilitácia a cielená energetická, antioxidačná terapia pacientov s post-COVID-19 syndrómom

  • Prof. RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc., Mgr. Marián Jendrichovský, PhD., MUDr. Eleonóra Kovalčíková, MPH
  • Európska asociácia kúpeľov (ESPA) pripravila virtuálny seminár, zameraný na kúpeľnú rehabilitáciu pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Slovensko reprezentovala MUDr. Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov. V súčasnom období sa zameriava na post-COVID-19 liečebný rehabilitačný pobyt viacero kúpeľných zariadení na Slovensku, ku ktorým patria Sanatórium Dr. Guhra, n.o., Tatranská Polianka, Kúpele Nový Smokovec – Hotel Palace, Slovenské kúpele Piešťany, Bardejovské kúpele, Turčianske Teplice - Liečebný dom AQUA, Kúpele Číž, Kúpele Brusno, Červený kláštor – Smerdžonka.
  • Praktické lekárnictvo (2/2021, Informácie & komentáre )

Prevencia a podporná liečba COVID-19 pomocou nutraceutík v ambulantnej praxi

  • MUDr. Ivan Varga, PhD.
  • Pandémia COVID-19 vyvolaná novým druhom koronavírusu SARS-CoV-2 predstavuje vážny medicínsky i spoločenský problém. Úmrtnosť na ochorenie ostáva vysoká napriek súčasným preventívnym i liečebným postupom najmä v ohrozených skupinách obyvateľstva. Akceptovaným rizikovým faktorom nepriaznivej prognózy ochorenia je nedostatok vitamínov a minerálov, ktorý je príčinou slabšej imunitnej odpovede na virémiu a nekontrolovanej sekundárnej zápalovej reakcie organizmu. Použitie vitamínov C a D, ako aj minerálov (zinku, selénu, horčíka) a iných špecifických nutraceutík (kvercetín, melatonín, N-acetylcysteín) má potenciál znížiť množstvo infikovaných ľudí, zlepšiť prognózu chorých s miernym priebehom COVID-19 a napokon minimalizovať počet pacientov, ktorí budú vyžadovať intenzívnu nemocničnú starostlivosť. V článku sú zhrnuté aktuálne poznatky na túto tému. Odporúčania pre ambulantné použitie nutraceutík v každodennej praxi prináša tabuľka v závere textu.
  • Via practica (1/2021, Prehľadové články )

Odporúčania pre očkovanie proti SARS-CoV-2 u osôb s krvácavými poruchami

  • MUDr. Tomáš Šimurda, PhD., prof. MUDr. Peter Kubisz, DrSc., prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
  • Pandémia COVID-19 má obrovský vplyv na celý svet a ľudia boli vírusom SARS-CoV-2 ovplyvnení buď priamo, alebo nepriamo vrátane ľudí s krvácavými poruchami. Našťastie, boli schválené prvé vakcíny proti koronavírusu SARS-CoV-2 na celom svete a postupne prebieha vakcinácia. V súčasnosti sú vakcíny proti koronavírusu schválené na vnútrosvalové podanie. U pacientov s hemofíliou a inými krvácavými poruchami sa štandardne odporúča podkožné očkovanie, aby sa zabránilo vnútrosvalovému krvácaniu. Preto sú potrebné odporúčania pre podávanie týchto vakcín. Práve z tohto dôvodu popredné hemofilické organizácie vypracovali jednotlivé usmernenia na očkovanie pre pacientov s krvácavými poruchami.
  • Vaskulárna medicína (1/2021, Hlavná téma )

Venózny tromboembolizmus u pacientov s COVID-19

  • doc. MUDr. Juraj Sokol, PhD., MUDr. Juraj Chudej, PhD., MUDr. Lenka Lisá, PhD., MUDr. František Nehaj, PhD., prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
  • Ochorenie COVID-19 je spôsobené vírusom, ktorý označujeme ako severe acute respiratory syndrome coronavirus‐2 (SARS-CoV-2). Ohnisko nákazy bolo čínske mesto Wuhan (provincia Hubei), v ktorom boli identifikované prvé prípady pacientov, konkrétne v decembri 2019. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila dňa 30. januára 2020 stav globálnej zdravotníckej núdze a 11. marca vyhlásila celosvetovú pandémiu. Prvý identifikovaný prípad na Slovensku evidujeme od 6. marca 2020. Tento materiál obsahuje súhrn prezentovaných prác online webinára, ktorý sa uskutočnil pod záštitou Slovenskej lekárskej komory s technickou podporou spoločnosti SOLEN, s. r. o.
  • Vaskulárna medicína (1/2021, Odborné podujatia )

Používanie ibuprofénu a inhibítorov ACE u pacientov s COVID-19

  • MUDr. Mgr. Jaroslav Hrenák, PhD., MUDr. Kristína Repová, PhD.
  • Od vypuknutia pandémie infekcie novým koronavírusom SARS-CoV-2 sa medzi odbornou aj laickou verejnosťou začalo diskutovať o vplyve niektorých liekových skupín na prognózu a priebeh COVID-19. Do tohto času nie sú známe žiadne experimentálne alebo klinické práce o negatívnom vplyve ibuprofénu, iných nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), inhibítorov angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE) a blokátorov angiotenzínových receptorov typu I (sartanov) na priebeh COVID-19. Viaceré medzinárodné zdravotnícke organizácie neodporúčajú indikačné zmeny užívania NSAID a odporúčajú pokračovať v liečbe ACE inhibítormi alebo sartanmi u indikovaných pacientov bez ohľadu na COVID-19.
  • Via practica (2/2020, Informácie & komentáre )

Nový koronavírus COVID-19 – aktuálna téma a hrozba

  • Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH, doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH, doc. MUDr. Vladimír Oleár, CSc.
  • Via practica (1/2020, Informácie & komentáre )

Problematika antibiotické léčby u pacientů s covidem-19

  • Milan Kolář, Lenka Doubravská, Petr Jakubec, Miroslava Htoutou Sedláková, Kateřina Fišerová
  • Pandemie covidu-19 může zvýšit stávající hrozbu antimikrobiální rezistence a zesílit další, spíše tichou pandemii, kterou představuje rostoucí frekvence multirezistentních bakteriálních patogenů a s tím spojená možnost ztráty účinných antibiotik. U pacientů hospitalizovaných pro covid-19 byla často aplikována antibiotická léčba z důvodu obav z možné bakteriální koinfekce, což potvrzovaly i předchozí zkušenosti s virovými respiračními infekcemi, například H1N1 chřipkou, SARS a MERS. Obavy nebo neznámé související s pandemií covid-19 rovněž ovlivnily chování lékařů, včetně používání antibiotik. Nicméně vysoká míra aplikace antibiotik u pacientů, především s mírným nebo středně závažným onemocněním covid-19, je v rozporu s reálným výskytem bakteriálních koinfekcí a/nebo sekundárních respiračních infekcí. Je tedy zřejmé, že je nutné pečlivé posouzení role antibiotické léčby u pacientů hospitalizovaných pro covid-19. Dle aktuálního doporučení WHO je aplikace antibiotik vhodná především u pacientů se závažným/kritickým stupněm respirační insuficience vyžadujícím intenzivní oxygenoterapii, umělou plicní ventilaci či podporu extrakorporální membránovou oxygenací.
  • Vnitřní lékařství (8/2021, Přehledové články )

Oboustranné vícečetné pneumatokély jako vzácná pozdní komplikace pneumonie covid-19

  • Samuel Genzor, Jan Mizera, Milan Sova, Shayan Nadjarpour, Petr Jakubec
  • Pneumatokéla je dutinová plicní léze, která může vzniknout jako vzácná komplikace pneumonie. Častěji se vyskytuje u pacientů po mechanické ventilaci. Po pneumonii covid-19 jsou popisovány zatím pouze jednotlivé kazuistiky. Prezentujeme případ muže bez zásadních komorbidit, u kterého v post akutní fázi středně těžkého průběhu covidu-19 vznikly oboustranné vícečetné pneumatokély. Komplexním vyšetřením byly vyloučeny jiné potenciálně závažné příčiny tohoto stavu. Během sledování bez jakékoliv terapie dochází k postupné spontánní resorpci nálezu oboustranně. Klinicky je pacient nadále ve velmi dobrém stavu.
  • Vnitřní lékařství (8/2021, Kazuistiky )

Inhalační glukokortikoidy v terapii covidu-19

  • Milan Sova, Ondřej Zela
  • Pandemie covidu-19 představuje významnou zátěž pro jednotlivé zdravotnické systémy. Zejména se jedná o nutnost hospitalizace velkého počtu pacientů, což je nebezpečné zejména v zemích s méně rozvinutou zdravotnickou infrastrukturou. Proto je v současné době věnována pozornost vývoji terapeutických postupů, které by riziko přechodu do těžších stadií onemocnění snižovaly. Jedním z možných kandidátů je terapie inhalačními glukokortikoidy. V tomto přehledném článku je největší pozornost věnována výsledkům studie STOIC, která je dosud největší publikovanou randomizovanou studií zabývající se vlivem terapie inhalačními glukokortikoidy na riziko hospitalizace v důsledku covidu-19.
  • Vnitřní lékařství (6/2021, Hlavní téma )

Vzácné trombotické komplikace vyvolané vakcinací proti SARS-CoV-2

  • Dalibor Musil
  • Krátce po celosvětovém zahájení očkování proti SARS-CoV-2 se objevily obavy z možné souvislosti mezi vakcinací, závažnou trombocytopenií a vznikem trombózy v atypických lokalizacích. Obavy se primárně týkaly vakcíny AstraZeneca (ChAdOx1 nCov-19), později vakcíny Johnson&Johnson (Ad26.COV2.S), ale také po aplikaci mRNA vakcín Pfizer-BioNTech a Moderna byla popsána akutní imunitní trombocytopenická purpura (ITP) provázená krvácením bez trombózy a žilní trombózy v atypických lokalizacích. Zkoumáním okolností vzniku těchto komplikací bylo zjištěno, že se jedná o obdobný mechanismus jako u heparinem indukované trombocytopenie 2. typu (HIT 2. typu), vzácného a závažného hyperkoagulačního stavu s žilními a tepennými trombózami. Příčinou HIT jsou IgG protilátky aktivující trombocyty, namířené proti antigenu, kterým je makromolekulární komplex tvořený destičkovým faktorem 4 (PF4) a heparinem. Pro odlišení obou stavů se začal razit nový termín vakcínou indukovaná (imunitní) trombotická trombocytopenie (VITT). Postižení pacienti měli vysoké hladiny protilátek proti imunitnímu komplexu tvořenému PF 4 a polyaniontovou složkou vakcíny (dvojvláknovou DNA). U pacientů, kteří mají po očkování trombózu v jakékoliv cévní lokalizaci, provázenou absolutní nebo relativní trombocytopenií a systémovými projevy, lze využít ELISA test k průkazu protilátek proti PF4 a funkční testy aktivace destiček k rychlé a spolehlivé diagnostice VITT a k jeho odlišení od žilní tromboembolické nemoci. Podání imunoglobulinu zvyšuje počet trombocytů, snižuje krevní srážlivost a inhibuje aktivaci trombocytů IgG protilátkami, podobně jako u HIT. Pro léčbu trombózy jsou vhodné přímé orální inhibitory F. Xa, přímé inhibitory trombinu a nepřímé inhibitory F.Xa.
  • Vnitřní lékařství (5/2021, Přehledové články )

Covidové prsty

  • prof. MUDr. František Kopřiva, Ph.D, MUDr. Petr Džubák, Ph.D.
  • Pediatrie pro praxi (3/2021, Orbis Pictus Medicus )

Kardiovaskulární komplikace infekce covid-19

  • Petr Pařízek
  • Ačkoliv infekce covid-19 dominantně postihuje respirační systém, je známo, že může mít negativní vliv i na kardiovaskulární systém. Cílem tohoto přehledu je uvedení příčin a mechanismů kardiovaskulárních komplikací způsobených koronavirem SARS-COV-2.
  • Intervenční a akutní kardiologie (2/2021, Hlavní téma – COVID-19 )

Covid-19 a akutní infarkt myokardu

  • Jaroslav Dušek, Josef Bis, Josef Šťásek
  • V průběhu onemocnění covid-19 (coronavirus disease 2019) způsobeného virem SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2) dochází k vyššímu výskytu trombotických komplikací, hlavně v oblasti žilního systému. Relativně časté je také postižení kardiovaskulárního systému, které se může manifestovat jako akutní infarkt myokardu, myokardiditida (s možným klinickým a EKG obrazem akutního infarktu myokardu s ST elevacemi), stresová kardiomyopatie, koronární spasmy nebo nespecifické myokardiální postižení. V průběhu pandemie onemocnění covid-19 je často pozorován pokles incidence akutních koronárních syndromů. V léčbě akutního infarktu myokardu zůstává metodou volby perkutánní koronární angioplastika (PCI), ale zvl. v některých non PCI centrech je u pacientů s covid-19 a akutním infarktem myokardu s elevacemi ST úseků zvažována trombolytická terapie. Velký důraz je kladen na adekvátní ochranu zdravotnického personálu před nebezpečím nákazy onemocněním covid-19.
  • Intervenční a akutní kardiologie (2/2021, Hlavní téma – COVID-19 )

Přehled kardiovaskulárního postižení u nemocných s covid-19

  • Martin Radvan, Martin Kameník, Lumír Koc, Svatopluk Richter, Petr Kala
  • Covid-19 je infekční onemocnění způsobené virem SARS-CoV-2 (syndrom těžké respirační tísně koronaviru 2). Celková mortalita se pohybuje pod 0,5 %. Většina úmrtí spadá do věkové skupiny pacientů nad 60 let. Stejně devastující může být tato infekce i pro mladší pacienty s jiným těžkým chronickým onemocněním. V akutním stadiu covid-19 je vyšší riziko akutního koronárního syndromu, manifestace či dekompenzace chronického srdečního selhání, objevit se mohou i poruchy srdečního rytmu, zánět srdečního svalu či perikardiální výpotek. Samostatnou kapitolu představuje zvýšené riziko vzniku trombembolie. Přímé i nepřímé postižení myokardu je při těžším průběhu běžné. Elevace troponinu je markerem horší prognózy infekce SARS-CoV-2.
  • Intervenční a akutní kardiologie (2/2021, Hlavní téma – COVID-19 )

Možnosti a principy vakcinace proti covidu-19

  • Michal Křupka, Petr Kosztyu, Mojmír Račanský, Jan Schovánek, Kristýna Sloupenská, Jan Strojil, Milan Raška
  • Rok 2020 zůstane pro většinu lidské populace nerozlučně spjat s pandemií onemocnění covid-19 způsobeného virem SARS CoV-2. K 1. 1. 2021 bylo celosvětově hlášeno téměř 84 milionů potvrzených případů a více než 1,8 milionu úmrtí. Ačkoliv intenzivní protiepidemická opatření silně ovlivnila společenský život, vzdělávací systém i ekonomiku ve většině světa, jejich výsledkem zatím vždy bylo jen přechodné zpomalení šíření infekce. Po zmírnění omezení dosud pokaždé následovalo další šíření viru v populaci. Některými autoritami původně očekávaná imunita spojená s promořením populace se dosud výrazněji neprojevila. Vzhledem k absenci efektivní terapie jsou velké naděje vkládány do zavedení preventivní vakcinace. V současnosti se první vakcíny již stávají dostupnými, možným rizikem pro jejich úspěšné použití se však stává nedůvěra části laické, ale bohužel i odborné veřejnosti. Cílem této práce je podat aktuální přehled problematiky očkování proti SARS CoV-2 včetně základních principů fungování nových typů genových vakcín.
  • Praktické lekárenství (1/2021, Aktuální farmakoterapie )

Následná péče po prodělaném covidu-19 a její úskalí

  • Martin Radvan, Elis Bartečků, Ľubica Sýkorová, Radana Pařízková, Svatopluk Richter, Martin Kameník, Lumír Koc, Petr Kala
  • Covid-19 je infekční onemocnění, které je způsobené virem SARS CoV-2 (syndrom těžké respirační tísně koronaviru 2) (1). Celková mortalita je nízká: pod 0,5 %. Úmrtí jsou převážně ve věkové skupině nad 60 let a u pacientů s jiným těžkým chronickým onemocněním. Většina nemocných se uzdraví v průběhu jednoho či dvou týdnů, nicméně u 5-10 % pacientů část symptomů přetrvává týdny a měsíce. Post covid syndrom je multi systémové onemocnění s překrývajícími se symptomy a zasahuje jedince bez ohledu na tíži předchozí akutní infekce. Při pohledu na počet postižených v České republice odhadujeme, že během následujících měsíců zde bude nejméně...
  • Vnitřní lékařství (1/2021, Přehledové články )

Komplexní interdisciplinární pohled na návrat ke sportu po prodělání infekce covid-19

  • Filip Hrdlička, Jaroslav Větvička, Vendula Bendová, Jiří Beran, Bohuslav Bunganič, Petr Krejčí st., Lumír Kroček, Václav Monhart, Jan Mühlfeit, Přemysl Rákosník, Pavel Stejskal, Michal Šafář, Josef Veselka, Libor Vítek
  • Pandemie onemocnění covid-19 zasáhla celý svět. Týká se všech věkových i sociálních skupin. Nejinak tomu je u sportovců. Prozatím nedokážeme s jistotou říci, jaké dlouhodobé následky infekce virem SARS CoV-2 obnáší. Nejnovější poznatky však naznačují, že bychom měli být při návratu ke sportovní činnosti velmi obezřetní. Sportovec by měl po uplynutí osobní izolace podstoupit výstupní lékařskou prohlídku a poté dbát na postupné dávkování zátěže k prevenci nevyžádaných komplikací. Nezbytná jsou v průběhu onemocnění také režimová opatření a péče o psychické zdraví sportovců.
  • Vnitřní lékařství (1/2021, Přehledové články )

Suplementácia vitamínu D ako dôležitý faktor v prevencii a liečbe ochorenia COVID-19: aké máme dôkazy?

  • Juraj Smaha, Martin Kužma, Peter Jackuliak, Juraj Payer
  • Imunomodulačné účinky vitamínu D a jeho potenciál v prevencii a liečbe akútnych respiračných ochorení sú už dlhšie predmetom záujmu mnohých vedeckých tímov po celom svete. Viacero meta analýz v posledných 10 rokoch potvrdilo protektívny (hoci iba mierny) účinok vitamínu D voči akvirovaniu respiračných infekcií. Vzhľadom k mnohým prekrývajúcim sa rizikovým faktorom deficitu vitamínu D a ťažkého priebehu infekcie COVID-19 mnohí odborníci uvažujú o tom, že suplementácia vitamínom D by mohla hrať dôležitú úlohu v prevencii a liečbe ochorenia vyvolaného novým koronavírusom. Na základe dostupných dát o imunologickom pôsobení vitamínu D je možné, že...
  • Vnitřní lékařství (8/2020, Přehledové články )

Akutní infekce, žilní trombóza a doporučená tromboprofylaxe

  • Dalibor Musil
  • Jednou z nejzávažnějších komplikací akutní infekce je žilní tromboembolická nemoc (TEN). Ke vzniku žilní trombózy dochází prozánětlivou reakcí organismu a aktivací lokální a systémové koagulace. Prozánětlivou odpovědí je tvorba prozánětlivých cytokinů a proteinů komplementového systému. Aktivace lokální a systémové koagulace se odvíjí od exprese tkáňového faktoru (TF) na endotelových buňkách a monocytech/makrofázích, od aktivace trombocytů a neutrofilů. Klíčovou roli při vzniku trombózy má tkáňový faktor (TF). Proniknutí infekce do organismu vede k tvorbě komplexu TF f.VIIa na buněčných površích i v krevním oběhu, který zahajuje iniciální fázi...
  • Vnitřní lékařství (8/2020, Přehledové články )

Etické konotace léčby onemocnění covid-19

  • Anetta Jedličková
  • Současná situace pandemie nemoci covid-19 přinesla odborné i laické veřejnosti zcela nové výzvy a s nimi celou řadu nových problémů, s nimiž se musí společnost vypořádat. Jednu ze skupin nových výzev představují bezpochyby otázky etické povahy. Pro lékaře v každodenní praxi je důležité uvědomit si, jak významnou roli během epidemie či pandemie hrají právě etické aspekty. Článek si v jednotlivých částech klade za cíl obeznámit lékaře s etickými principy obecně, s jejich specifiky a aplikací v průběhu infekčních onemocnění a s hlavními etickými aspekty léčby onemocnění covid-19 během pandemie. Jedním z nejvýznamnějších témat diskuze odborné veřejnosti,...
  • Vnitřní lékařství (7/2020, Přehledové články )

Akutní respirační infekce - symptomatická samoléčba u dospělých

  • Hana Kotolová, Tomáš Hammer
  • Řešení respiračních infekcí je častým důvodem návštěvy lékárny. Přestože příčina obtíží může být různorodá z pohledu vyvolávajícího agens, řadu z nich lze řešit pomocí samoléčby. V roce 2020 je velmi aktuálním tématem onemocnění COVID-19, které je způsobeno koronavirem SARS CoV-2. Symptomatická léčba je indikována jako léčba samostatná u respiračních infekcí primárně virové etiologie, jinak je vedena jako doplněk léčby kauzální. V současné době máme k dispozici celou řadu volně prodejných léčiv z různých farmakoterapeutických skupin. Vedle léčiv lze použít také fytofarmaka. Nezbytnou součástí léčby je klid na lůžku, dostatečné množství tekutin a lehká strava doplněná o vitaminy.
  • Praktické lékárenství (4/2020, Samoléčba )

Akutní infekce horních cest dýchacích a jejich management

  • Miloš Jeseňák, Daniela Mináriková
  • Akutní infekce horních cest dýchacích (HCD) jsou nejčastější onemocnění, při kterých se uplatňuje asistovaná samoléčba s účastí lékárníků. Článek popisuje klinické příznaky a diferenciální diagnostiku akutních infekcí HCD. Součástí racionální samoléčby je včasná imunomodulace s využitím podpory přirozených protivirových imunitních obranných mechanismů v organismu, symptomatická léčba, hygiena nosní sliznice spolu s režimovými a obecnými hygienickými opatřeními. Zinek má komplexní imunomodulační a protivirové účinky.
  • Praktické lékárenství (3/2020, Aktuální farmakoterapie )

Diabetes mellitus typ 1 u detí v čase COVID-19 infekcie

  • MUDr. Kristína Podoláková, MUDr. Ľubomír Barák, CSc., MUDr. Emília Jančová, Doc. MUDr. Juraj Staník, PhD.
  • Diabetes mellitus a chronická hyperglykémia patria u dospelých pacientov k dokázaným rizikovým faktorom asociovaným s ťažším priebehom infekcie COVID-19. Preto sa v období pandémie čoraz častejšie stretávame s obavami pediatrov aj rodičov o deti s diabetes mellitus typ 1 (DM1). Sú tieto obavy skutočne opodstatnené? ISPAD (Medzinárodná spoločnosť pre liečbu diabetu u detí a adolescentov) na základe dostupných údajov z najväčších národných registrov pre deti s diabetom v Taliansku, Nemecku a Spojenom Kráľovstve koncom roka 2020 publikovala odborné stanovisko a odporúčania pre komplexnú starostlivosť o deti s diabetom v čase pandémie. Priebeh infekcie SARS-CoV-2 u detí s DM1 sa v ničom neodlišuje od ich zdravých rovesníkov. Z doteraz známych údajov nebol opísaný prípad dieťaťa s ťažkým klinickým priebehom alebo potrebou ventilácie. Na druhej strane, vďaka veľkej opatrnosti a ťažšej dostupnosti ambulantných vyšetrení dochádza k prehliadnutiu základných klinických príznakov novomanifestovaného diabetu, k oneskorenej diagnostike a častejším stavom diabetickej ketoacidózy (DKA).
  • Pediatria pre prax (2/2021, Štandardné postupy )

COVID-19 u detí

  • doc. MUDr. Margita Špaleková, PhD.
  • COVID-19 je akútna respiračná infekcia vyvolaná novým ľudským koronavírusom podobným vírusu SARS, resp. jeho zoonotickej podobe vírusu u netopiera. Nový koronavírus sa označuje ako SARS-CoV-2 a začal sa rýchlo pandemicky šíriť od decembra 2019. Výskyt nákazy u detí je nízky (0,9 – 12 %), opísané sú najmä miernejšie formy. Infekcia sa vyskytuje vo väčšej miere ako u dospelých v podobe asymptomatického nosičstva a/alebo gastrointestinálnych príznakov. Závažné ochorenia pod obrazom pneumónie a ARDS, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu na pľúcnej JIS, sa vyskytujú podstatne menej ako u dospelých, častejšie u detí do troch rokov veku, s menej ako 1 % letalitou. Infekcia sa šíri kvapôčkami sekrétov z dýchacieho traktu, stolicou a kontaminovanými predmetmi v rodinách a kolektívoch (školách a pod.). Infikované deti väčšinou nebývajú primárnymi prameňmi nákazy, skôr sa nakazia od dospelých (rodičov). K dispozícii je málo údajov o liečbe závažných ochorení COVID-19 rôznymi antivirotikami a imunomodulačnými prístupmi, podobne ako u dospelých, preto na stanovenie terapeutického benefitu sú naliehavo potrebné ďalšie veľké štúdie. Okrem základných protiepidemických opatrení bude v prevencii najdôležitejšia vakcinácia čo najväčšej časti populácie, na vytvorenie kolektívnej imunity už očkovanie detí v predškolskom veku.
  • Pediatria pre prax (5/2020, Prehľadové články )

Pediatrický multisystémový inflamačný syndróm v časovej súvislosti so SARS-CoV-2 (PIMS-TS)/ multisystémový inflamačný syndróm spôsobený koronavírusom (MIS-C) – diagnosticko-terapeutický postup

  • MUDr. Martin Záhorec, PhD., prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., Doc. MUDr. Tomáš Dallos, PhD.
  • PIMS-TS/MIS-C je systémové zápalové ochorenie nejasnej etiológie, ktoré sa začalo vyskytovať v apríli 2020 v časovej súvislosti s prvou vlnou pandémie COVID-19 v najviac postihnutých krajinách Európy a v USA. Klinický obraz je nápadne podobný Kawasakiho chorobe, resp. Kawasakiho šokovému syndrómu s prvkami ochorenia COVID-19, avšak s častým a náhlym vývojom kardiogénneho a cirkulačného šoku, ktorý vyžaduje pediatrickú intenzívnu starostlivosť. Diagnosticko-terapeutický postup, ktorý vychádza z literárnych údajov a našich skromných skúseností, má pomôcť promptne rozpoznať a zvoliť adekvátnu liečbu tohto nového klinického syndrómu.
  • Pediatria pre prax (5/2020, Štandardné postupy )

Prevencia recidivujúcich infekcií dýchacích ciest u detí vo svetle súčasnej socioepidemiologickej situácie pri pandémii COVID-19

  • MUDr. Jaroslava Orosová
  • Pediatria pre prax (3/2020, Informácie & komentáre )

Vliv pandemie covidu-19 na duševní zdraví dětí a adolescentů

  • MUDr. Jan Uhlíř
  • Pandemie covidu-19 ovlivnila život většiny dětí a adolescentů po celém světě. Jedním ze základů protiepidemických opatření se stalo uzavření škol a Česká republika měla uzavřené školy nejdéle ze všech zemí EU. Zakázána byla také většina mimoškolních aktivit. Na nějakou dobu bylo omezeno cestování mezi okresy. Rodiče dětí často zůstali pracovat doma. To zapříčinilo sociální izolaci dětí a adolescentů. Již byla publikována celá řada klinických studií, která potvrdila zhoršení duševního zdraví mladistvých. Cílem článku je nejen poukázat na dopad pandemie na duševní zdraví, ale také poukázat na některé rizikové a protektivní faktory.
  • Pediatrie pro praxi (6/2021, Přehledové články )

Oznobeniny, nebo covidové prsty?

  • MUDr. Vlasta Krausová, MUDr. Josef Vičar, MUDr. Jan Pajerek
  • Kožní léze podobající se oznobeninám a objevující se na nohou a rukou převážně u mladších zdravých jedinců bez předchozího působení chladu mohou být izolovanou kožní manifestací virového infekčního onemocnění covid-19. V této kazuistice popisujeme případ šestnáctileté pacientky s negativní epidemiologickou anamnézou a absencí anamnézy potenciálních vyvolávajících příčin, která byla ambulantně vyšetřována pro otok a lividní zbarvení III.-V. prstu levé dolní končetiny. Následným vyšetřením výtěru z nosohltanu pomocí reverzní transkripční polymerázové řetězové reakce (RT-PCR) byla prokázána přítomnost viru SARS-CoV-2. Přítomnost kožních lézí může být jediným příznakem této infekce.
  • Pediatrie pro praxi (3/2021, Sdělení z praxe )

Vliv koronavirové epidemie na vývoj a léčbu poruch příjmu potravy v dětském a adolescentním věku

  • MUDr. Jiří Koutek, Ph.D., doc. PhDr. Jana Kocourková
  • Autoři se zabývají vlivem koronavirové epidemie na vývoj a léčbu poruch příjmu potravy v dětství a adolescenci. Upozorňují na negativní vlivu pandemie covid-19 a s tím spojených karanténních opatření na duševní zdraví dětí a dospívajících. Specificky negativně působí tato situace na poruchy příjmu potravy, na jejich vývoj i léčbu. Sdělení je doplněno kazuistickými ukázkami.
  • Psychiatrie pro praxi (2/2021, Sdělení z praxe )

Kawasakiho nemoc (syndrom) a COVID 19 – dvě pediatrické kazuistiky

  • MUDr. Luděk Ryba
  • Prezentujeme dvě kazuistiky, které vazbu mezi koronavirem SARS-COV-2 a Kawasakiho chorobou u dětí dokládají.
  • Pediatrie pro praxi (1/2021, Sdělení z praxe )

Kazuistika pacienta s rozvojom psychickej poruchy po prekonaní ochorenia COVID-19

  • MUDr. Martin Vatrál, doc. MUDr. Jana Trebatická, PhD.
  • Wu-chan, deviate najľudnatejšie mesto Čínskej ľudovej republiky, sa v roku 2019 stalo epicentrom globálnych dejín. Miestna epidémia takzvaného nového koronavírusu sa čoskoro rozšírila do celého sveta. Prvý prípad infekcie koronavírusom SARS-CoV-2 bol oficiálne potvrdený na území Slovenska 6. marca 2020. COVID-19 najčastejšie postihuje respiračný systém a prejavuje sa spektrom príznakov od asymptomatického nosičstva až po život ohrozujúce stavy, ktoré v niektorých prípadoch končia multiorgánovým zlyhaním. Napriek tomu, že nový koronavírus spôsobuje primárne respiračné ochorenie, nezriedka sa spája aj s neuropsychiatrickými príznakmi. Medzi najznámejšie z nich patrí strata čuchu a chuti. Podľa niektorých zdrojov, štvrtina až tretina pacientov, ktorí prekonali COVID-19, zažíva týždne až mesiace trvajúce ťažkosti, tzv. „postcovidový syndróm“ alebo „long-COVID“. U časti pacientov pozorujeme v časovej súvislosti s nákazou koronavírusom rozvoj psychických porúch, ktorých patogenéza je zatiaľ predmetom výskumu. V príspevku predkladáme kazuistiku 17-ročného pacienta, ktorý v minulosti nebol pedopsychiatricky sledovaný a bol bez významnejšej rodinnej anamnézy psychiatrických porúch. V januári 2021 bol pozitívne testovaný na COVID-19 a prekonal toto ochorenie s miernym priebehom. V priamej nadväznosti sa u pacienta rozvinul kognitívny deficit, porucha mnestických funkcií, insomnia a úzkostno-depresívna symptomatika. Pacient absolvoval hospitalizácie na Klinike detskej psychiatrie (KDP) a na Klinike detskej neurológie Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave, kde bol komplexne vyšetrený za účelom diferenciálnej diagnostiky. Následne bol pre zmenu stavu a zhoršenie ťažkostí opätovne hospitalizovaný na KDP NÚDCH. Kazuistika zaznamenáva významné anamnestické údaje, priebeh diagnostiky a liečby pacienta.
  • Psychiatria pre prax (2/2022, Kazuistiky)

Vplyv lockdownu a online výučby počas pandémie COVID-19 na duševné zdravie slovenských adolescentov

  • MUDr. Juraj Jurík, doc. MUDr. Jana Trebatická, PhD., MUDr. Zuzana Matzová, PhD., MUDr. František Böhmer, MPH
  • Rozšírený abstrakt prednášky z konferencie Hlavolamy v detskej psychiatrii 2022 (3. ročník)
  • Psychiatria pre prax (2/2022, Abstrakty)

Vinpocetín a jeho klinické implikácie v súčasnej psychiatrickej praxi

  • Mgr. MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA, MUDr. Zuzana Vančová, PhD.
  • Vinpocetín je alkaloid extrahovaný zo zimozelene menšej (Vinca minor). Od jeho uvedenia na trh sa používa už celé dekády v prevencii a liečbe cerebrovaskulárnych a kognitívnych porúch. Vinpocetín sa často používa ako silný cerebrálny vazodilatátor, zvyšuje metabolický obrat mozgového tkaniva a má unikátny bezpečnostný profil, bez hlásených významných vedľajších účinkov alebo toxicity, či kontraindikácií v rámci odporúčaného terapeutického dávkovania. Nedávno opísaný protizápalový potenciál vinpocetínu v kombinácii so zlepšovaním neuronálnej plasticity pri jeho používaní môže vzbudzovať osobitný záujem pri riešení ďalších neuropsychiatrických porúch, vrátane postakútnych komplikácií COVID-19 a postcovidového syndrómu.
  • Psychiatria pre prax (3/2021, Prehľadové články )

Psychiatrické aspekty Long Covid

  • MUDr. Peter Kovačovič
  • Termín Long Covid označuje chorobný stav, ktorý nastáva u časti pacientov v čase dlhšom ako štyri týždne po prekonaní akútnej formy ochorenia vyvolaného vírusom SARS-CoV-2. Podľa doterajších vedomostí sa u každého tretieho človeka v období pol roka od expozície vírusu rozvinie neurologická alebo psychiatrická symptomatika spĺňajúca kritériá pre diagnózu. Kompletný obraz o patofyziológii ochorenia zatiaľ nie je známy, no ukazuje sa, že podstatnú úlohu zohráva spoločné pôsobenie psychologických a biologických faktorov, a to najmä dôsledky prehnanej imunitnej odpovede organizmu, hyperkoagulačný stav, neuroinflamácia, a z toho vyplývajúce poškodenie nervového systému. Vzhľadom na pomerne frekventovanú a závažnú psychiatrickú symptomatiku je potrebné rozpoznanie ochorenia, vedomosť o diferenciálnej diagnostike ako aj o perspektívnych možnostiach manažmentu syndrómu pre lekárov aj pacientov.
  • Psychiatria pre prax (2/2021, Prehľadové články )

Neuropsychiatrické prejavy pri COVID-19

  • MUDr. Dávid Pospíšil
  • Prvé prípady ochorenia COVID-19 boli opísané v decembri 2019 v čínskej provincii Wuhan u pacientov s nešpecifikovanou vírusovou pneumóniou. Etiologickým agensom ochorenia je tzv. nový koronavírus SARS-CoV-2, ktorý patrí medzi RNA vírusy – koronavírusy, ku ktorým patria aj pôvodcovia ochorenia SARS a MERS. V priebehu niekoľkých týždňov a následne v priebehu roku 2020 došlo k celosvetovému pandemickému rozšíreniu COVID-19 s vysokým množstvom letálnych prípadov. Hlavným klinickým prejavom ochorenia COVID-19 boli spočiatku príznaky infekcie respiračného systému, neskôr sa však vďaka záplave nových poznatkov začalo nazerať na ochorenie COVID-19 ako na multisystémové. Cieľom predkladaného prehľadového článku je predložiť aktuálne poznatky o neurotropizme nového koronavírusu a o spektre neurologických a neuropsychiatrických príznakov ochorenia COVID-19.
  • Psychiatria pre prax (4/2020, Prehľadové články )

Neurotropizmus SARS-CoV-2 a relevancia COVID-19 pre psychiatriu

  • MUDr. Michal Patarák
  • Psychiatria pre prax (2/2020, Informácie & komentáre )

Duševní zdraví dětí a adolescentů v době pandemie covidu-19 z pohledu dětských a dorostových psychiatrů

  • MUDr. Šárka Bínová, MUDr. Tomáš Havelka
  • Předkládáme přehledovou práci o duševním zdraví dětí a adolescentů v době pandemie covidu-19 a o tom, jaký vliv tato situace měla na poskytování pedopsychiatrické péče v pedopsychiatrických ambulancích a pedopsychiatrických lůžkových zařízeních. Vycházíme z vlastních zkušeností a zejména z výsledků ankety uskutečněné mezi dětskými a dorostovými psychiatry, členy Asociace dětské a dorostové psychiatrie, z. s., v květnu 2021. Srovnáno bylo období prvního lockdownu od počátku března 2020 do konce září 2020 a období druhého lockdownu od počátku října 2020 do konce dubna 2021. Sociální izolace u dětí a hlavně u adolescentů zvýšila duševní nemocnost v této věkové skupině a enormně tím narostla jak potřeba akutní péče v ambulancích, tak potřeba akutních hospitalizací na pedopsychiatrických lůžkách. Práce seznamuje s tím, jaká nejčastější psychická onemocnění tato doba přinesla. Ilustrováno pomocí kazuistik a grafů.
  • Psychiatrie pro praxi (3/2021, Sdělení z praxe )

Doba covidová - stresová - doporučení, jak si s ní poradit. Psychické stavy provázející SARS CoV-2

  • PhDr. Veronika Buchtová, MUDr. Anna Hrušková Kusnieriková
  • Obtížná celospolečenská situace v souvislosti s covidem-19 představuje problém v oblasti nároků na psychickou integritu člověka. Onemocnění v rodině, ztráta zaměstnání a finanční nejistoty, stesky dětí a mladistvých po kamarádech a zájmových kroužcích, vlastní přepracovanost a omezené volnočasové aktivity a kontakty a další jiné mají za příčinu, že subjektivně zátěžové situace kladou mnohem vyšší nároky na naše každodenní zvládání dosud běžného života. Z toho vyplývá, že téměř rok trvající krize snížila adaptační kapacitu některých z nás a tím pádem více či méně aktuálně i běžné požadavky mohou ohrožovat u některých lidí jejich duševní zdraví.
  • Psychiatrie pro praxi (1/2021, Přehledové články )

COVID-19, jeho priebeh a následky pre onkológiu

  • MUDr. Radovan Barila, PhD.
  • Úvodné slovo
  • Onkológia (3/2022, Úvodné slovo)

Onkologické ochorenia a COVID-19

MUDr. Tomáš Šálek, MUDr. Natália Pazderová, MUDr. Zuzana Mináriková, PhD., MUDr. Eva Zomborská, MUDr. Ján Slopovský, MUDr. Benjamin Špánik, MUDr. Štefan Pörsök, PhD.

  • COVID-19 (coronavirus disease 2019), infekcia dýchacích ciest spôsobená koronavírusom ťažkého akútneho respiračného syndrómu s názvom SARS-CoV-2, sa pôvodne objavila v Číne koncom roka 2019. S vývojom údajov o tomto ochorení sa čoraz viac ukazuje, že pacienti s onkologickým ochorením sú obzvlášť zraniteľnou skupinou. Účinky rôznych skresľujúcich faktorov, vrátane populácie starších pacientov s častými sprievodnými ochoreniami, vrátane oslabeného imunitného systému a/alebo hyperkoagulačného stavu, sa však dajú ťažko odlíšiť od príznakov jednotlivých onkologických ochorení. Okrem toho, rádiografická dilema rozlíšenia medzi pneumonitídou vyvolanou inhibítorom imunitného kontrolného bodu a pneumóniou spôsobenou infekciou SARS-CoV-2 a protichodnými údajmi o účinkoch určitých terapií, ako sú steroidy, na výsledky pacientov, vyvolala v klinikoch značné obavy z toho, ako čo najlepšie pomôcť pacientom s akútnymi alebo zhoršujúcimi sa príznakmi. Predpokladané zvýšenie úmrtnosti na onkologické ochorenia vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu nevysvetľuje len zníženie aktivít v oblasti výskumu rakoviny v dôsledku toho, že niektoré centrá onkologického výskumu dočasne zatvorili svoje výskumné laboratóriá a presmerovali svoje aktivity do reálneho manažmentu pacientov. Zredukovali sa i možnosti cestovať za liečbou do špecializovaných onkologických centier, ktorých aktivita je nevyhnutná tak na poskytovanie, ako aj na dosiahnutie vyššej kvality starostlivosti o pacientov. Výskyt a nárast onkologických ochorení bol vždy oblasťou aktívneho výskumu a COVID-19 má tiež dlhodobý vplyv na diagnostiku, liečbu a výskum rakoviny, ktorý vplýva nepriaznivo na skríning, diagnostiku, liečbu a prognózu onkologických ochorení. Počas prenosu a šírenia infekcie sa môžu vyskytovať aj vírusové mutácie, čo vedie ku konštatovaniu, že SARS-CoV-2 zostane dlhšie obdobie hrozbou pre onkologickú komunitu. Mnoho odborných spoločností vrátane ESMO a ASCO kontinuálne poskytuje klinické odporúčania pre liečbu pacientov s rakovinou v tomto náročnom období.
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

COVID-19 a onkohematologickí pacienti

  • doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc.
  • Pacienti s hematologickými malignitami patrili a patria medzi najohrozenejšie skupiny imunokompromitovaných pacientov počas pandémie spôsobenej infekciou SARS-CoV-2. Riziko nakazenia je síce rovnaké ako v bežnej populácii, avšak priebeh a následky COVID-19 vrátane mortality sú v tejto skupine pacientov nepriaznivé, hoci sa menili v závislosti od variantu vírusu. Heterogenita rizikových faktorov v rámci celej skupiny ovplyvňuje aj terapeutické a profylaktické prístupy. Klírens vírusu môže byť predĺžený, a preto sa stretávame s dlhodobou perzistenciou vírusu. Napriek nižšej miere vakcinačných odpovedí je prevencia postavená na podávaní vakcín vrátane boostovacích dávok. V terapii sa okrem štandardne odporúčaných postupov pre ambulantných aj hospitalizovaných pacientov podáva rekonvalescentná plazma u pacientov s B-bunkovou depléciou. S príchodom účinných virostatík spolu s očkovacou stratégiou predpokladáme zníženie mortality onkohematologických pacientov.
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

COVID-19 a karcinóm prsníka

  • MUDr. Bela Mriňáková, PhD., MPH, Sára Gočárová, MUDr. Klaudia Gočárová, PhD.
  • Karcinóm prsníka (KP) patrí celosvetovo medzi onkologické ochorenia s najvyššou incidenciou a prevalenciou. Počas pandémie COVID-19 predstavoval KP v krajinách EÚ a Severnej Ameriky najčastejší typ malignity. Významný pokles indikácie skríningových zobrazovacích vyšetrení, zníženie počtu biopsií a odklad potrebnej chirurgickej liečby bude mať pravdepodobne vplyv na morbiditu a mortalitu pacientok s diagnózou KP. Z pohľadu rizika závažného klinického priebehu infekcie a následnej smrti nepatrí KP medzi rizikové onkologické diagnózy. V publikácii sú sumarizované vlastné skúsenosti s liečbou KP v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave, ako aj medzinárodné odporúčania na liečbu diagnózy v období pandémie.
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

Karcinóm pľúc a COVID-19 – niektoré aspekty

  • MUDr. Juraj Jurík, doc. MUDr. Jana Trebatická, PhD., MUDr. Zuzana Matzová, PhD., MUDr. František Böhmer, MPH
  • Rozšírený abstrakt prednášky z konferencie Hlavolamy v detskej psychiatrii 2022 (3. ročník)
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

Karcinóm pľúc a COVID-19 – niektoré aspekty

  • doc. MUDr. Peter Beržinec, CSc.
  • Onkologické ochorenia vo všeobecnosti zvyšujú chorobnosť a mortalitu na COVID-19. U pacientov s karcinómom pľúc sa kumulujú rizikové faktory pre komplikovaný priebeh COVID-19, ako sú vyšší vek, významné sprievodné kardiovaskulárne a respiračné ochorenia najmä v súvislosti s fajčením, ako aj alterovaná imunita v súvislosti s onkologickou liečbou. Medzinárodné odborné spoločnosti vydali odporúčania týkajúce sa manažmentu liečby pacientov s nádorovými ochoreniami vrátane karcinómu pľúc počas pandémie COVID-19. Ich hlavným cieľom je vyváženie ochrany pacienta pred rizikom infekcie a adekvátnej onkologickej liečby. Napriek tomu, pandémia COVID-19 spôsobila prinajmenšom spomalenie pokroku či už v rýchlosti alebo kvalite diagnostiky a liečby karcinómu pľúc. V horšom prípade ich zhoršenie so všetkými dôsledkami, vrátane vyššej úmrtnosti. Avšak či je to skutočne tak a do akej miery, ukážu spoľahlivo až analýzy údajov z národných onkologických registrov, na ktoré čakáme.
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

Liečba germinatívneho nádoru počas pandémie COVID-19

  • MUDr. Miriam Hančinová, MUDr. Peter Zuzák, prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc., MUDr. Bela Mriňáková, PhD., MPH
  • Úvod: V začiatkoch pandémie COVID-19 v čase nedostupnosti očkovacích látok predstavovali klinické rozhodnutia o možnosti odkladu systémovej liečby v prípade infekcie pri chemosenzitívnych malignitách relevantný klinický problém. V predkladanej prípadovej štúdii opisujeme skúsenosť s podaním chemoterapie u pacienta s germinatívnym nádorom testis s extenzívnym metastatickým postihnutím pľúc a priebeh komplikácií cytotoxickej liečby a aktívnej infekcie. Kazuistika: 36-ročný pacient s diagnózou zmiešaného typu germinatívneho nádoru testis prišiel v čase symptomatického relapsu ochorenia s hemoptýzou, ktorá sprevádzala mnohopočetné bilaterálne pľúcne metastázy a mediastinálnu lymfadenopatiu. Pri skríningovom vyšetrení pacienta sa zistila pozitivita SARS-CoV-2. Vzhľadom na rozsah ochorenia a bezprostredné riziko ďalšej progresie so životohrozujúcimi komplikáciami sa multidisciplinárny tím rozhodol pre začatie salvage chemoterapie. Prípad je zaujímavý sledovaním súčasného rozvoja pneumónie a komplikácií súvisiacimi so systémovou liečbou vrátane neutropénie, trombocytopénie. Popisujú sa klinické prejavy extenzívneho poškodenia pľúcneho parenchýmu, dynamika symptómov a komplexná liečba. U pacienta boli opakované PCR vyšetrenia, antigénové testovanie, monitoring hladín špecifických protilátok, zobrazovacími vyšetreniami sa hodnotila dynamika nálezov na pľúcach. Pacient sa lieči v špecializovanom centre s ohľadom na v tom čase dostupné dáta. Záver: Prípad je jedinečný vzhľadom na rozsah nádorového procesu pri chemosenzitívnom ochorení s bezprostredným ohrozením života pacienta pri odklade systémovej liečby na čas zvládnutia infekcie. Pri dnešných možnostiach vakcinácie a znižovaní letality vírusu SARS- -CoV-2 je predkladaný prípad ojedinelý.
  • Onkológia (3/2022, Hlavná téma)

Manifestácie SARS-CoV-2 v zobrazovacích metódach u onkologického pacienta

  • MUDr. Peter Šmirják, MHA
  • Mnoho pacientov so známym onkologickým ochorením bolo počas pandémie COVID-19 negatívne ovplyvnených. Často šlo o vyšší vek pacientov a oslabenie imunitného systému. Na mnohých pracoviskách sa navyše oneskorila diagnostika a sledovanie priebehu ochorenia. Štúdie COVID-19 u pacientov s onkologickým ochorením neustále naznačujú, že táto populácia pacientov je vystavená vyššiemu riziku závažnejších komplikácií v súvislosti s týmto ochorením. Navyše niektoré vlastnosti SARS-CoV-2 (Coronavírus-2 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm) detegované pri zobrazení pľúc, mozgu a gastrointestinálneho traktu môžu zmiasť klinikov i rádiológov pri správnej interpretácii nálezov. V článku sa zameriavame na manifestácie SARS-CoV-2 v zobrazovacích metódach v skupine onkologických pacientov, okrajovo sa venujeme aj možným zmenám vo funkčnom zobrazení vo vzťahu k hromadnému očkovaniu proti COVID-19. Zameriavame sa na interpretáciu vyšetrení podľa jednotlivých orgánových systémov z pohľadu niektorých zobrazovacích modalít, ako sú počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR) a pozitrónová emisná tomografia s CT (PET/CT).
  • Onkológia (6/2021, Prehľadové články )

Vakcinácia hematologických a onkohematologických pacientov proti ochoreniu COVID-19

  • MUDr. Firas Farkaš, PhD., prof. MUDr. Angelika Bátorová, PhD.
  • Pacienti s hematologickými ochoreniami, najmä onkohematologickí pacienti, sú v porovnaní so zdravou populáciou náchylnejší na COVID-19 infekciu a majú zvýšené riziko závažného priebehu ochorenia. Účinnosť a trvanie imunity po vakcinácii proti COVID-19 u hematologických a onkohematologických pacientov sú stále nepreskúmané. Prínos vakcinácie spočíva v znížení počtu, respektíve závažnosti ochorenia s vedomím, že imunitná odpoveď je u tejto skupiny pacientov často znížená v závislosti od typu ochorenia a jeho liečby. Bezpečnostný profil nových vakcín proti ochoreniu COVID-19 u týchto pacientov by mal byť porovnateľný ako u bežnej populácie. Cieľom toho článku je zhrnúť aktuálne medzinárodné odporúčania a postupy pre vakcináciu pacientov s hematologickými a onkohematologickými ochoreniami proti COVID-19 infekcii.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

COVID-19 a onkologickí pacienti

  • MUDr. Juraj Chovanec, MUDr. Juliána Oslacká, MUDr. Jozef Chovanec
  • Pandémia koronavírusu COVID-19 svojimi globálnymi následkami predstavuje najväčšiu medicínsku a ekonomickú výzvu od čias pandémie španielskej chrípky po 1. svetovej vojne. Na pochopenie komplexnej diagnostiky, liečby a stratifikácie rizika u infikovaných pacientov je potrebné poznať patofyziologické mechanizmy vzniku a rozvoja infekcie COVID-19. Keďže ide o nové ochorenie, je dôležité neustále prehodnocovanie aktuálnych postupov s cieľom zdokonaľovania manažmentu. Špecifickou skupinou sú onkologickí pacienti, na ktorých má pandémia významný vplyv, či už ide o diagnostiku alebo liečbu. Vzhľadom na epidemiologické riziko s cieľom zabezpečiť starostlivosť o týchto pacientov je dôležitá dôkladná „triáž“ podľa odporúčaní onkologických spoločností.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

COVID-19 a onkologické ochorenie – ESMO odporúčania

  • MUDr. Mária Novisedláková
  • Onkologickí pacienti majú zvýšené riziko získania infekcie SARS-CoV-2, ako aj závažnejšieho priebehu ochorenia, s vyššou mierou nutnosti vyššieho stupňa intenzívnej starostlivosti, majú aj rýchlejšie sa vyvíjajúce ochorenie a zvýšené riziko smrti. Označenie všetkých onkologických pacientov za „COVID–19 vulnerabilných“ nie je celkom správne. Dôsledok je, že onkologickí pacienti (akéhokoľvek veku, pohlavia, nádorového podtypu a štádia) boli označení ako vysokorizikoví a to viedlo k rozsiahlym zmenám v manažmente pre všetky typy nádorových ochorení počas posledných niekoľkých mesiacov, zahrňujúc krátenie rádioterapie, zmenu chemoterapeutických režimov z intravenóznej na perorálnu formu, vynechanie imunoterapie. Pandemická situácia sa stále vyvíja a sú požadované pragmatické riešenia, ako sa vyrovnať s výzvami liečby pacientov, zaistením ich práv, bezpečnosti a pohodlia. ESMO (European Society of Medical Oncology) vydala odporúčania, ktoré by mali slúžiť ako sprievodca prioritizácie rôznych aspektov onkologickej starostlivosti k zmierneniu negatívnych účinkov pandémie COVID-19 na manažment onkologických pacientov. ESMO multidisciplinárny konsenzus expertov sa týka manažmentu onkologických pacientov počas pandémie COVID-19, a to hlavne kľúčových kontroverzných klinických a technických oblastí, od diagnostiky až po terapeutické plánovanie. ESMO na základe súčasných dostupných znalostí vypracovala a preskúmala aj odpovede na kľúčové otázky týkajúce sa účinnosti a bezpečnosti vakcín zameraných proti SARS-CoV-2. Hlavným cieľom je pomôcť priniesť najlepšiu možnú starostlivosť počas pandémie COVID-19.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

Liečba COVID-19 u onkologických pacientov

  • MUDr. Ján Slopovský, MUDr. Benjamin Špánik, MUDr. Eva Zomborská, MUDr. Natália Pazderová, MUDr. Tomáš Šálek, JUDr. MUDr. Patrik Palacka, PhD., MPH, MBA, LL.M., MUDr. Štefan Pörsök, PhD., Doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., MHA
  • Ochorenie COVID-19 spôsobené novým typom koronavírusu (SARS-CoV 2) výrazne zaťažilo zdravotnícke sektory vysokým počtom pacientov, ktorí potrebujú komplexnú zdravotnú starostlivosť. Avšak doteraz nemáme jednoznačne účinnú terapiu na toto ochorenie, a to aj napriek rozsiahlej celosvetovej snahe. Takisto nemáme dáta o účinnosti a bezpečnosti doteraz skúmaných a dostupných liekov na jednotlivé subpopulácie pacientov so zvýšeným rizikom ťažkého priebehu ochorenia, akými sú onkologickí pacienti. Cieľom tohto článku je zosumarizovať dostupné údaje o jednotlivých liekoch na COVID-19.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

Úskalia liečby COVID-19 u hematoonkologickej pacientky s preexistujúcou pľúcnou komorbiditou

  • MUDr. Zuzana Rusiňáková, MUDr. Miriam Ladická, Doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., MHA
  • Úvod: Na prelome rokov 2019 – 2020 začala vo svete pandémia vyvolaná koronavírusom, neskôr označeným ako SARS-CoV-2. Tento vírus spôsobuje ochorenie COVID-19. Naše poznatky o liečbe infekcie, mechanizme vzniku a riešení hyperinflamačného syndrómu (resp. cytokínovej búrky) sú stále veľmi obmedzené. Cieľ: Kazuistika ukazuje komplexný liečebný prístup u pacientky s preexistujúcim pľúcnym ochorením a súčasne výrazne narušenou imunitnou odpoveďou po liečbe s využitím CAR -T buniek (T-lymfocyty s antigénovým chimérickým receptorom), u ktorej došlo k rozvoju COVID-19 a neskôr i k masívnej zápalovej reakcii – pravdepodobne v dôsledku zlyhania imunitného systému pri odstraňovaní vírusovej nálože. Z tohto dôvodu sme základné terapeutické postupy rozšírili o podanie tocilizumabu a rekonvalescentnej plazmy. To viedlo k stabilizácii klinického stavu, regresii zápalového pľúcneho procesu a nakoniec i k vymiznutiu SARS CoV-2 (stanoveného pomocou PCR). Záver: Hyperinflamačný syndróm pri ochorení COVID-19 môžeme definovať ako stav deregulácie a pretrvávajúcej aktivácie lymfocytov a makrofágov, ktorý vedie k uvoľneniu veľkého množstva cytokínov spôsobujúcich systémový zápal s rizikom multiorgánového zlyhania. Aktuálne sa rozširujú možnosti antivírusovej liečby, ktorá sa odporúča podať pred rozvojom závažnej formy ochorenia COVID-19 (napr. bamlanivimab). Sú dostupné i nástroje pre moduláciu imunitnej odpovede, avšak u hematoonkologických pacientov musíme individualizovať všetky liečebné možnosti s prihliadnutím k ich rizikám a benefitom.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

Očkovanie proti COVID-19 u onkologických pacientov

  • MUDr. Branislav Bystrický, PhD., MPH
  • V EÚ sú v čase písania toho príspevku štyri schválené vakcíny na klinické použitie. V registračných štúdiách na tieto vakcíny neboli zahnutí onkologickí pacienti, avšak máme aj nové dáta z očkovacích registrov, ktoré už zahŕňajú aj onkologických pacientov. Extrapoláciou zo štúdií s chrípkovou a herpes vakcínou vieme, že očkovacie programy sú efektívne aj u týchto pacientov. Podľa medzinárodných odporúčaní je vhodné zaočkovať všetkých onkologických pacientov ako vysokorizikovú skupinu. Detaily pri jednotlivých kategóriách sú spomenuté v článku.
  • Onkológia (2/2021, Hlavná téma )

Köbnerov fenomén: diagnostický príznak psoriázy, jeho patogenéza a výskyt počas pandémie koronavírusu

  • MUDr. Natália Andrýsková
  • Hoci bol Köbnerov fenomén (vznik novej psoriatickej lézie v mieste poškodenia zdravej kože pacienta s rozvinutou psoriázou) prvýkrát opísaný takmer pred 150 rokmi, je stále dôležitým príznakom v diferenciálnej diagnostike kožných chorôb. Rozšíril sa aj zoznam vyvolávajúcich príčin a v súvislosti s pandémiou koronavírusu je dôležité vedieť, že Köbnerov fenomén môže byť spôsobený aj traumatizáciou kože nosením rúšok a respirátorov, ako aj prebiehajúcou masovou vakcináciou. V článku sú uvedené aj niektoré biografické fakty o Heinrichovi Köbnerovi a vzhľadom na nebývalý pokrok v pochopení molekulových mechanizmov patogenézy psoriázy sú popísané moderné aspekty vzniku Köbnerovho fenoménu.
  • Dermatológia pre prax (4/2021, Prehľadové články )

Kožné manifestácie COVID-19

  • MUDr. Slavomír Urbanček, PhD., MUDr. Petra Fedorcová, MUDr. Michaela Kanianska
  • Vírusové exantémy sú dermatológom známe. Pandémia spôsobená koronavírusom (SARS-CoV-2) s miliónmi infikovaných pacientov postupne odhaľuje široké spektrum pľúcnych i mimopľúcnych manifestácií. Dermatologické manifestácie možno rozdeliť do 6 skupín: urtikariálne prejavy, konfluujúci erytemato-makulo-papulo-morbiliformný exantém, papulovezikulózny exantém, akrálny exantém charakteru pseudoomrzliny, livedo a purpura/vaskulitída. Článok sumarizuje aktuálne poznatky týkajúce sa incidencie, morfológie a vzťahu exantémov k priebehu a závažnosti infekcie COVID-19.
  • Dermatológia pre prax (1/2021, Téma roka )

Rúška a koža – nežiaduce účinky a ich prevencia

  • doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD.
  • Pandémia COVID-19 priniesla so sebou nové výzvy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov vrátane dermatológov. Rôzne dermatózy vznikajú nielen ako súčasť klinického obrazu SARS-CoV-2 infekcie, ale aj v dôsledku dlhodobého kontaktu s prostriedkami osobnej ochrany a nevyhnutnej veľmi častej osobnej hygieny. Kožné komplikácie nosenia rúšok alebo respirátorov môžu byť spôsobené tlakom a trením ochranného prostriedku, porušením epidermálnej bariérovej funkcie a kontaktnými reakciami, ktoré všetky môžu ovplyvniť zdravú kožu alebo zhoršovať priebeh existujúcich dermatóz. Svrbenie kože, jej poškodenie tlakom, kontaktné dermatitídy, tlaková urtikária a exacerbácia akné, atopickej dermatitídy, seboroickej dermatitídy a rozacey patria medzi najčastejšie. Starostlivosť o kožu zohráva dôležitú úlohu v prevencii týchto nežiaducich účinkov.
  • Dermatológia pre prax (1/2021, Prehľadové články )

COVID-19 – nový vírus so širokým spektrom klinických prejavov

  • MUDr. Michaela Blaško, PhD.
  • Svet v súčasnosti prežíva pandémiu infekčného ochorenia nazývaného koronavírusová choroba 2019 alebo COVID-19. COVID-19 je spôsobený závažným akútnym respiračným syndrómom koronavírusom 2 (SARS-CoV-2) a je súčasťou veľkej rodiny koronavírusov (CoV). Koronavírusy sa prenášajú zo zvierat na ľudí, pričom sa predpokladá, že tento konkrétny kmeň koronavírusov pochádzal z trhu s morskými plodmi v meste Wu-chan v Číne koncom decembra 2019. Príznaky COVID-19 sa podobajú príznakom bežného prechladnutia a infikovaní často trpia horúčkou, kašľom a dýchavičnosťou. V ťažkých prípadoch však môže infekcia viesť k pneumónii, zlyhaniu viacerých orgánov, závažnému akútnemu respiračnému syndrómu, a dokonca k smrti. Na COVID-19 dosiaľ zomreli prevažne starší ľudia a ľudia s už existujúcimi chronickými zdravotnými problémami.
  • Dermatológia pre prax (2/2020, Medziodborové konzílium )

Postcovidový syndróm alebo tzv. dlhý COVID nenechá anestéziológov spať

  • MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD.
  • Choroba COVID-19 je spôsobená koronavírusom 2 (SARS-CoV-2). Tradične je spojená s akútnym respiračným syndrómom. Postihnutie dýchacieho systému a pľúcne problémy sú najrozšírenejšie, ale aj mimopľúcne prejavy COVID-19 sú bohaté. Pri vysokej miere chorobnosti bude v blízkej budúcnosti existovať veľká populácia pacientov uzdravených z COVID-19, ktorí môžu mať mnoho dlhotrvajúcich zdravotných následkov. Multiorgánové prejavy ochorenia COVID-19 sú dobre zdokumentované, dlhodobé dôsledky po prekonaní COVID-19 sa musia ešte detailne odhaliť a študovať. Vírus SARS-CoV-2 preniká do endotelu ciev všetkých orgánov, preto vznikajú variabilné symptómy. Cez receptory ACE2, ktoré sú v mnohých tkanivách bohato zastúpené, vírus spôsobuje patologické zmeny a ovplyvňuje funkciu orgánov.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (2/2021, Prehľadové články )

Ivermektín – kazuistika predávkovania pri samoliečbe

  • MUDr. Štefan Benik, RNDr. Oľga Otrubová, PhD., PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH, MUDr. Štefan Krbila, PhD.
  • Naďalej pretrvávajúca náročná situácia prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 a ním vyvolaného ochorenia COVID-19 nadmieru zaťažuje veľkú časť zdravotníkov. V atmosfére permanentného vážneho ohrozenia zdravia nie je prekvapením, že ľudia siahajú aj po alternatívnych riešeniach, ako napríklad samoliečba na základe informácií z internetu. Predstavujeme na Slovensku prvý, nám známy zdokumentovaný prípad predávkovania ivermektínom v snahe o vyliečenie z ochorenia COVID-19. Osem dní po potvrdení ochorenia testovaním požila 44-ročná žena v domácom prostredí 150 mg ivermektínu (veterinárny prípravok). Boli zaznamenané príznaky zo strany centrálneho nervového systému (CNS) a gastrointestinálneho systému. Po siedmich dňoch hospitalizácie mohla byť v zlepšenom a stabilizovanom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (2/2021, Kazuistiky )

Multisystémový zápalový syndróm dospelých (MIS-A) v súvislosti s infekciou SARS-CoV-2 – kazuistika

  • MUDr. Dávid Druska, MUDr. Adam Porubän, MUDr. Viktor Hegedüš, MPH
  • Multisystémový zápalový syndróm dospelých (MIS-A) v súvislosti s infekciou SARS-CoV-2 sa u dospelých pacientov vyskytuje cca 2 – 6 týždňov po prekonaní ochorenia Covid-19. Na rozdiel od detí, je priebeh ochorenia Covid-19 symptomatický. Samotný MIS-A sa prejavuje horúčkou, postihnutím srdca, exantémom a nehnisavou konjuktivitídou, šokovým stavom, bolesťami krku, krčnou lymfadenopatiou, gastrointestinálnou symptomatikou, neurologickým deficitom. V laboratórnych vyšetreniach sú zvýšené zápalové parametre. Stav vyžaduje intenzívnu liečbu, vo väčšine prípadov vazomimetickú podporu krvného obehu. V jeho liečbe sa používajú preparáty ľudského imunoglobulínu, kortikoidy, inhibítory IL1, kyselina acetylsalicylová. V prípade skorého rozpoznania syndrómu a včasného podania imunoglobulínov je liečba väčšinou úspešná.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (2/2021, Kazuistiky )

Pacienti s ochorením COVID-19 na OAIM, odporúčania a skúsenosti z druhej vlny

  • MUDr. JUDr. Peter Firment, MUDr. Erika Palenčíková, MUDr. Anton Turčan, MUDr. Boris Mavrodiev
  • Ochorenie COVID-19 je veľmi aktuálna otázka, ktorá je celosvetovo riešená, napriek postupnej vakcinácii. Stále sa nenašiel zázračný liek na zvrátenie pandémie. Liečba preto ostáva súborom viacerých farmakologických a režimových opatrení. Uvedený článok sa zaoberá súčasnými odporúčaniami pre kriticky chorých pacientov s COVID-19 pneumóniou a je doplnený aj o skúsenosti autorov z poskytovania zdravotnej starostlivosti na intenzívnych lôžkach takýmto osobám.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2021, Prehľadové články )

Eticko-právne súvislosti ochorenia COVID-19

  • MUDr. JUDr. Peter Firment
  • Postup lege artis je potrebné dodržiavať aj u pacientov s ochorením COVID-19. Kvôli obmedzeniu zdrojov, vysokej úmrtnosti a narastajúcemu počtu pacientov s touto nozologickou jednotkou je eticko-právna oblasť tejto problematiky vysoko aktuálna. Uvedený článok sa zaoberá pojmami súvisiacimi s rozhodnutiami na konci života. Dôležitým je aj právo na odmietnutie liečby pacientom, a to aj s rizikom jeho úmrtia, ako extrémny príklad princípu autonómie.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2021, Legislatívno-právne okienko )

Koagulopatia spojená s infekciou COVID-19. Bezpečná a efektívna tromboprofylaxia je zásadná pre prežívanie pacienta

  • MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD., MUDr. Erika Palenčíková, MUDr. Kováč Martin
  • Pandémia COVID-19 sa stala naliehavým problémom v každej krajine. Pri infekcii týmto vírusom mnoho odborných správ uvádza prítomnosť koagulopatie spojenej s masívnou tvorbou intravaskulárnych trombov, čo sa podobá diseminovanej intravaskulárnej koagulácii (DIC). Pravidelné koagulačné testy a aktívne riešenie prokoagulačného stavu sú užitočné pre manažment závažných prípadov COVID-19. Klinickým prejavom koagulopatie spojenej s COVID-19 je predovšetkým orgánová dysfunkcia spojená s mikrotrombotizáciou v orgánoch a hemoragické príhody sú menej časté. Najdôležitejším hemostatickým biomarkerom je zvýšenie D-diméru a produktov degradácie fibrínu/fibrinogénu. Okrem aktivácie koagulácie s vysokou plazmatickou hladinou D-dimérov sú spolu s poklesom trombocytov a trombocytopéniou nepriaznivými prognostickými markermi a determinantom vysokej úmrtnosti pri COVID-19. Dôležitým znakom patogenézy respiračného syndrómu koronavírusu 2 je poškodenie endotelových buniek. Stratégia prevencie trombózy má zásadný význam pre zlepšenie funkcie orgánov a prežívanie pacientov.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2021, Prehľadové články )

Plánovaná chirurgia u pacientov v čase COVID 19. Kedy a za akých okolností po prekonaní strednej a ťažkej formy COVID 19 môže pacient podstúpiť plánovanú operáciu?

  • MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD.
  • Celosvetové rozšírenie novej koronavírusovej choroby (COVID-19) viedlo vo väčšine postihnutých štátov k takmer úplnému zastaveniu neurgentných, plánovaných operácií všetkých špecializácií. Väčšina krajín stále neodpovedala na dôležitú otázku, kedy a ako by mali byť naplánovaní pacienti, ktorí prekonali COVID-19. Pre bezpečnosť chirurgických zákrokov, ktoré nie sú urgentné, bude prvoradé stanoviť timing operácie a preventívne opatrenia na zníženie komplikácií v perioperačnom období. Kľúčovým bude predoperačné vyšetrenie funkcie pľúc a koagulácie, ktoré budú spôsobovať najviac komplikácií. V tomto článku publikujeme prvé protokoly pre správne načasovanie operácie a prevenciu VTE u pacientov s COVID v perioperačnom období.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2021, Odporúčané postupy )

Stručné zásady pre diagnostiku a liečbu pacientov s COVID-19 na OAIM

  • doc. MUDr. Jozef Firment, PhD., doc. MUDr. Pavol Török, CSc., MUDr. JUDr. Peter Firment, MUDr. Aktham Yaghi
  • Autori v stručnom prehľade v bodoch predkladajú základné epidemiologické a diagnostické opatrenia. V zhustenej forme uvádzajú viaceré dôležité terapeutické postupy v starostlivosti o kriticky chorých s ochorením COVID-19, ktoré pomáhajú najmä pri zlepšovaní výmeny krvných plynov.
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2021, Odporúčané postupy )

Postupy pri starostlivosti o kriticky chorých pacientov s COVID-19

  • doc. MUDr. Jozef Firment, PhD., doc. MUDr. Roman Záhorec, CSc., MUDr. Monika Grochová, PhD., MUDr. Vladimír Hudák, PhD., MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD., MUDr. JUDr. Peter Firment, MUDr. Anton Turčan, MUDr. Žaneta Hutňanová, MUDr. Lukáš Čuchráč, doc. MUDr. Pavol Török, CSc.
  • Ide o prehľadný článok týkajúci sa ošetrovania a liečby kriticky chorých pacientov, u ktorých bol nielen diagnostikovaný SARS-CoV-2, ale je u nich predovšetkým potrebné vykonávať liečbu COVID-19. Uvedené postupy sa zakladajú najmä na skúsenostiach pracovísk z celého sveta, ktoré liečili pacientov s COVID-19 (coronavirus-19 disease). Údaje vo väčšine článku nie sú založené na vedeckých dôkazoch, ale na empírii a analógii z liečby iných vírusových pneumónií. Veľmi rýchlo sa objavujú nové informácie, ktoré aktualizujú súčasné poznatky, preto je tento súhrn potrebné vnímať z pohľadu dátumu, kedy bol odovzdaný do redakcie časopisu (16.04.2020).
  • Anestéziológia a intenzívna medicína (1/2020, Prehľadové články )

Mortalita pacientů s covidem-19 na JIP - naše zkušenosti

  • Radka Čapková, Stanislav Ševela, Hana Petrášková, Marie Ryšánková, Radan Brůha
  • Cíl studie: Charakterizovat pacienty s covidem-19 hospitalizované na naší JIP, zjistit jejich mortalitu a výskyt komorbidit považovaných za rizikové faktory pro těžký průběh nemoci. Metodika: Retrospektivní observační studie na JIP vyššího typu s 5–8 lůžky. Populace 91 dospělých pacientů s covidem-19 vyžadujících intenzivní péči. Výsledky: Průměrný věk pacientů byl 67 let (38–88). Nejčastějšími komorbiditami byly hypertenze (56 pacientů, 61 %) a diabetes (35 pacientů, 38 %). 24 pacientů (26 %) bylo obézních s BMI 30–40, 10 nemocných (11 %) s BMI > 40. Průměrné SOFA skóre při příjmu bylo 3,5 (1–10). Jako maximální ventilační podpora byla použita HFNO (high flow nasal oxygen) terapie u 14 (15 %) pacientů (z nich 9 mělo limitaci terapie ve smyslu nezahajování invazivní plicní ventilace (D.N.I.)), neinvazivní plicní ventilace (NIV) u 17 (18 %) pacientů (z nich 9 mělo limitaci péče ve smyslu D.N.I.). Stav 37 (40 %) pacientů si vyžádal intubaci a připojení na UPV (umělou plicní ventilaci). Celková mortalita v našem souboru byla 37 % (34 pacientů). U pacientů s 2 a více komorbiditami byla mortalita 46 %, u nemocných bez komorbidit 44 % (jednalo se ale jen o 4 nemocné vysokého věku). Pokud jde o věkové rozložení, nejvyšší mortalita byla ve věkové skupině 80–90 let (89 %). Ve skupině pacientů mladších 50 let byla v našem souboru mortalita překvapivě vysoká (27 %), jednalo se ale celkem o 3 pacienty. Mortalita pacientů, jejichž stav si vyžádal invazivní umělou plicní ventilaci, byla 43 %. Závěr: Mortalita pacientů s covidem-19 na naší JIP za sledované období byla 37 %, což je výrazně vyšší než za stejné období v letech 2019–2020 před začátkem pandemie. Mortalita stoupala se stoupajícím věkem. Téměř všichni pacienti měli některou z výše uvedených komorbidit.
  • Vnitřní lékařství (5/2021, Původní práce )

Rehabilitace pacientů, kteří onemocněli covidem-19 (příklad osob s roztroušenou sklerózou)

  • Mgr. Klára Novotná, Ph.D., MUDr. Ingrid Menkyová, prof. MUDr. Eva Kubala Havrdová, CSc.
  • Článek představuje možnosti rehabilitačních intervencí, které je možné využít pro znovuobnovení funkce a kondice po prodělaném onemocnění covid-19 u pacientů s chronickým neurologickým onemocněním – roztroušenou sklerózou. Na příkladu dvou konkrétních kazuistik pacientů popisujeme využití přístupy respirační fyzioterapie a také problematiku opětovného obnovení hybnosti a zvýšení kondice po prodělaném onemocnění covid-19.
  • Neurológia pre prax (1/2022, Z pomedzia neurológie)

RS a NMOSD v době pandemie covid-19 – co vše jsme se již naučili?

  • MUDr. Dominika Šťastná, MUDr. Ingrid Menkyová, doc. MUDr. Dana Horáková, Ph.D.
  • Když se v roce 2019 začal šířit covid-19, vyvstaly i obavy ohledně jeho průběhu u pacientů s roztroušenou sklerózou (RS) a neuromyelitis optica a poruchami jejího širšího spektra (NMOSD). Ukazuje se, že tato infekce probíhá obecně u pacientů s RS obdobně jako u ostatní populace se zohledněním týchž rizikových faktorů. Ve větším riziku těžšího průběhu jsou však pacienti na terapii antiCD20 a po recentním podání glukokortikoidů. Publikací zabývajících se průběhem covidu-19 u pacientů s NMOSD je jen málo, avšak dostupná data varují před výrazně horším průběhem a vyšší mortalitou v této populaci. Tato zjištění se již odrazila i v přednostní vakcinaci a podávání monoklonálních protilátek k profylaxi těžkého průběhu covidu-19 u těchto rizikových skupin. Bezpečnost vakcín u pacientů s RS a NMOSD se zdá být dobrá, nicméně vyvstávají otazníky nad jejich efektivitou zejména u pacientů léčených S1P modulátory a anti-CD20.
  • Neurológia pre prax (4/2021, Prehľadové články )

Imunopatogeneze infekce koronavirem SARS-CoV-2, s důrazem na roztroušenou sklerózu

  • prof. RNDr. Jan Krejsek, CSc.
  • Virus SARS-CoV-2, který je příčinou pandemie, vstupuje do buněk po interakci mezi glykoproteinem S a buněčným membránovým enzymem ACE2. Všechny buněčné typy, které ACE2 exprimují, jsou virem SARS-CoV-2 infikovatelné. Onemocnění covid-19, které je následkem infekce SARS-CoV-2, probíhá s významnými odlišnostmi. Ty jsou způsobeny především individuální imunitní reaktivitou každého jedince. U nemocných, kteří nejsou schopni eliminovat dostatečně rychle infekci SARS-CoV-2, může dojít k neregulovanému poškozujícímu zánětu. Ten postihuje především dýchací systém. Virus SARS-CoV-2 lze považovat za neurotropní. Buněčné struktury CNS exprimují ACE2. Virus SARS-CoV-2 může do CNS vstupovat různými způsoby. Nemocní s roztroušenou sklerózou nejsou ve zvýšeném riziku infekce SARS-CoV-2. Profitují z léčby a aktivní imunizace u většiny z nich povede k navození protektivní imunity proti SARS-CoV-2 s minimálními riziky nežádoucích účinků očkování.
  • Neurológia pre prax (3/2021, Z pomedzia neurológie )

Myasténia gravis a pandémia COVID-19

  • doc. MUDr. Peter Špalek, PhD.
  • Neurológia pre prax (2/2020, Informácie )

Neurologické komplikace koronavirové infekce SARS-CoV-2 (COVID-19)

  • Pavel Otruba, Jan Bardoň, Milan Kolář, Lenka Petroušová, Milan Raška, Richard Salzman, Tomáš Dorňák, Petr Hluštík, Pavel Hok, Lenka Hvizdošová, Michaela Kaiserová, Michal Král, Sandra Kurčová, Jan Mareš, Zuzana Mateášiková, Kateřina Menšíková, Martin Nevrlý, Petr Polidar, Matouš Rous, Zuzana Rous, Tereza Svrčinová, Daniel Šaňák, Tomáš Veverka, Miroslav Vaštík, Eva Čecháková, Petr Kaňovský
  • V právě probíhající celosvětové pandemii koronavirové infekce SARS-CoV-2, manifestující se v řadě případů onemocněním nazvaným COVID-19, je velmi zřetelně pozorován a popisován fakt, že toto onemocnění může způsobovat - ať už přímo či nepřímo - řadu nových neurologických komplikací; může také významně negativně ovlivňovat život pacientů s již diagnostikovaným neurologickým onemocněním. Některé následky jsou již popsány u větších skupin pacientů, jiné zatím pouze kazuisticky či multikazuisticky; další možné komplikace jsou spíše analogicky odvozovány od jiných obdobných onemocnění. V prezentovaném textu autoři shrnují dostupné a zcela aktuální poznatky o neurologické problematice infekce SARS-CoV-2. V úvodu práce jsou krátce shrnuta obecná východiska problematiky: biologické charakteristiky, epidemiologické charakteristiky nového typu koronaviru a jejich infektologické implikace a dále imunologická odpověď organismu na nový typ koronaviru. Následuje souhrn informací o možných komplikacích v jednotlivých neurologických subspecializacích, a to nejen ve smyslu neurologického postižení jako následku COVID-19, ale i ve smyslu celkového vlivu globální pandemie na pacienty s preexistujícím neurologickým onemocněním. V jednotlivých částech jsou shrnuty současné poznatky o COVID-19 s ohledem na demyelinizační onemocnění, cévní onemocnění mozku, onemocnění periferního nervstva, extrapyramidová onemocnění a záněty centrální nervové soustavy. Na závěr jsou shrnuty komplikace z pomezí neurologie, a to poruchy čichového a chuťového aparátu a možné komplikace z oblasti neuropsychiatrie.
  • Neurologie pro praxi (2020 G, Supplementum )

Hyperkoagulačný stav pri infekcii COVID-19, patofyziológia, liečba a jej komplikácie

  • MUDr. Evelína Kovácsová, doc. MUDr. Augustín Prochotský, CSc., MUDr. Alexander Dobrovanov, PhD. , MUDr. Svetlana Bodíková, PhD. , MUDr. Jana Andrisová
  • Úvod: Infekcia COVID-19 ako prebiehajúca pandémia sa manifestuje rôznou škálou príznakov, od ľahkej formy respiračného infektu až po ťažkú respiračnú tieseň s multiorgánovým zlyhávaním. Zatiaľ čo v úvode pandémie sa infekcia COVID-19 považovala prioritne za respiračné ochorenie, postupne pribúdajúce štúdie priniesli poznatky o tom, že infekcia COVID-19 spôsobuje aj závažný hyperkoagulačný stav, ktorý vyúsťuje do arteriálnej a venóznej trombózy. Metodika: Ochorenie COVID-19 je možné charakterizovať aj ako komplexnú, multisystémovú a zápalovú vaskulopatiu so signifikantným rizikom mortality. Koagulopatia je jednou z najzávažnejších následkov ochorenia COVID-19 a taktiež aj zlým prognostickým faktorom. Liečba hyperkoagulačného stavu spočíva v podávaní profylaktickej alebo terapeutickej dávky nízkomolekulárneho heparínu (LMWH). Cieľom tejto práce bolo zistiť benefit a riziko plnej antikoagulačnej liečby LMWH pri infekcii COVID-19 analýzou súboru pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na reprofilizovanom infekčnom COVID oddelení II. chirurgickej kliniky (CHIR. KL.) LF UK , IV. internej kliniky (INT. KL.) LF UK a Gastroenterologickej kliniky (GEK) SZU a UNB v období od 30. 9. 2020 do 28. 4. 2021. Výsledky: Spracovaných bolo dokopy 717 pacientov, z ktorých 468 pacientov dostávalo terapeutickú dávku LMWH, z nich u 13 pacientov došlo k závažnému krvácaniu a u 5 k úmrtiu v dôsledku krvácania. Záver: Aj keď optimálne dávkovanie LMWH zostáva naďalej nejasné, benefit plnej antikoagulačnej liečby u kriticky chorých pacientov s infekciou COVID-19 prevyšuje riziko krvácania.
  • Slovenská chirurgia (1/2022, Pôvodné práce)