Onkológia 4/2012

Manažment pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML) netolerujúcich alebo rezistentných na prvogeneračný inhibítor tyrozínkinázy (TKI) – imatinib

MUDr. Eva Mikušková, MUDr. Juraj Chudej, PhD., MUDr. Juraj Sokol, MUDr. Juraj Halička, MUDr. Ľubica Váleková, PhD., MUDr. Emília Flochová, PhD.

Pred érou inhibítorov tyrozínkinázy boli hlavnými predstaviteľmi liečby CML hydroxyurea, interferón alfa a alogénna transplantácia kostnej drene (aloTKB). Následne, v období viac ako pred desiatimi rokmi, nastal veľký pokrok v terapii CML – liečba pomocou TKI. Prvým z nich bol imatinib, schválený FDA (The United States Food and Drug Administration) v roku 2001, ktorý zásadne zmenil prirodzený priebeh ochorenia a jeho prognózu. Výrazne zvýšil pravdepodobnosť dlhodobého prežívania a zlepšil v pozitívnom smere aj kvalitu života. No i napriek jeho vysokej účinnosti existuje skupina pacientov, ktorí takúto liečbu netolerujú alebo sú proti nej rezistentní. Pre túto skupinu pacientov sa šance na úspech zvyšujú dostupnosťou druhogeneračných TKI (nilotinib, dasatinib). Počas celého priebehu liečby imatinibom by mali byť pacienti neustále sledovaní (kontrola odpovede na liečbu). Je to potrebné na identifikáciu pacientov so suboptimálnou odpoveďou na liečbu, resp. na identifikáciu pacientov, u ktorých liečba zlyhala. Takto vyčleníme pacientov, ktorí môžu dosiahnuť lepšiu terapeutickú odpoveď buď zvýšením dávky imatinibu, alebo zmenou liečby v dôsledku primárnej alebo sekundárnej rezistencie. Terapia CML má v dohľadnom čase ambiciózny cieľ, a to 100 % prežívanie a normálnu kvalitu života. Z týchto dôvodov sa neustále prehodnocujú výsledky liečby TKI, štandardizuje sa monitoring pacientov liečených TKI, definujú sa odpovede na liečbu a aktualizujú sa publikované odporúčania s cieľom prispieť k optimalizácii a štandardizácii starostlivosti o pacientov s CML.

Kľúčové slová: chronická myelocytová leukémia, inhibítory tyrozínkinázy, rezistencia na liečbu, suboptimálna odpoveď na liečbu, zlyhanie liečby.

stiahnuť celý článok v pdf

Management of pacients with CML resistant or intolerant to tyrosine kinase inhibitor – imatinib

Chronic myeloid leukaemia (CML) is a clonal myeloproliferative disorder, resulting from transformed progenitor haematopoietic stem cells. CML was the first human disease in which a specific abnormality of the karyotype „the Philadelphia (Ph) chromosome“ could be linked with leukaemogenesis. There is a new chimeric gene, BCR-ABL, which translates into a protein with increased tyrosine kinase activity. Nearly 40 years after the recognition of the chromosomal abnormality, a specific therapy was developed. CML is treated with tyrosine kinase inhibitors (TKI), the first of which was imatinib approved by the United States FDA (Food and Drug Administration) in 2001. The excellent results obtained with imatinib when used as initial therapy, and the availability of effective salvage therapy, redefined the CML treatment algorithm. Nearly all patients are offered therapy with imatinib at diagnosis, and for those who experience failure to therapy, a second-generation TKI is indicated. With this approach, the median survival for CML patients will probably exceed 20 years. Still, as we better understand the disease and improve the outcome of patients, we have uncovered new challenges and important questions that demand attention. In this article, we analyse the current status of therapy of CML, and we discuss some of the most relevant clinical questions that we face today.

Keywords: chronic myeloid leukemia, tyrosine kinase inhibitors, resistance to treatment, suboptimal response to treatment, treatment failure.