Onkológia 3/2009

Diagnostika malígneho melanómu

prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc., MUDr. Martina Bobrovská, MUDr. Eva Minariková, PhD.

Celosvetový nárast incidencie malígneho melanómu každoročne o viac ako 4 % vyžaduje zlepšenie jeho diagnostiky. Tá pozostáva z tradične známeho klinického prístupu doplneného o aplikáciu moderných zobrazovacích metód. Zlatým štandardom bioptickej diagnostiky ostáva napriek heterogenite morfológie primárneho aj sekundárneho melanómu zhodnotenie jeho histologického obrazu. Pre odlíšenie nádorov inej histogenézy a pre detekciu metastatického postihu uzlín je nevyhnutné použiť imunohistochemické vyšetrenia, z ktorých napriek pribúdaniu „nových“ markerov najsenzitívnejším dôkazom melanocytového pôvodu stále ostáva vyšetrenie S-100 proteínu. Naopak, v diferenciálnej diagnóze benígne verzus malígne melanocytové neoplazmy, je prínos imunohistochémie limitovaný. Výnimkou je stanovenie proliferačnej aktivity, ktorá býva vyššia v malígnych nádoroch. Dnes je k dispozícii aj nová metóda odlíšenia benígnych od malígnych melanocytových lézií pomocou fluorescenčnej in situ hybridizácie. Možno ju použiť aj na preparáty vo formole fixovaného a v parafíne zaliateho tkaniva a priamo tak korelovať genomické alterácie s morfologickými črtami.

Kľúčové slová: malígny melanóm, bioptická diagnostika, imunohistochémia, FISH

stiahnuť celý článok v pdf

Diagnosis of melanoma

The worldwide documented increase of malignant melanoma´s incidence by over 4% per year stimulates an improvement of its diagnosis. The diagnosis includes traditionally known clinical approaches, recently supplemented by implementation of modern visualizing methods. In spite of the broad morphological heterogeneity of both primary and secondary melanoma, the histopathological evaluation still represents the gold standard of its biopsy diagnostics. Immunohistochemistry has been the primary specific tool to distinguish melanoma from tumours of non-melanocytic origin and to detect metastatic involvement of the lymph nodes. Although many „new“ markers of melanocytic origin are now available, S100 protein detection remains the most sensitive marker of melanocytic lesions. However, with the exception of usually higher proliferation activity in malignant lesions, the contribution of immunohistochemistry to the differencial diagnosis of benign versus malignant melanocytic tumors is limited. The fluorescence in-situ hybridization seems to become a new diagnostic method to discriminate between benign and malignant melanocytic lesions. It can be performed on formalin-fixed, paraffin-embedded tissue specimens and allows directly to correlate genomic alterations with morphological features.

Keywords: malignant melanoma, biopsy diagnosis, immunohistochemistry, FISH