Via practica 5/2018

Kardiorenálne syndrómy z pohľadu nefrológa

Doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD., MHA, MPH, mim. prof.

Ochorenia obličiek rovnako ako ochorenia srdca sa vyznačujú stúpajúcou prevalenciou. Chronická obličková choroba (chronic kidney disease – CKD) postihuje približne 10 % celej populácie a 23 % osôb vo vekovej skupine nad 70 rokov. Predisponujúce faktory vzniku CKD sú aj hlavnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení, ktorých mortalita sa podstatnou mierou podieľa aj na mortalite a morbidite pacientov s CKD. Medzi základné predisponujúce faktory vzniku CKD patria diabetes mellitus (DM); arteriálna hypertenzia (AH); kardiovaskulárna (KV) choroba – ischemická choroba srdca, periférne arteriálne ochorenie dolných končatín, stav po cievnej mozgovej príhode či známky aterosklerotického poškodenia mozgovej cirkulácie, výskyt CKD u najbližších príbuzných. Medzi rizikové faktory progresie CKD patrí proteinúria, AH, vysoký prívod bielkovín, poruchy kalciumfosfátového metabolizmu, anémia, hyperinzulinémia a inzulínová senzitivita, hyperlipoproteinémia, oxidačný stres, obezita. Ovplyvnením týchto rizikových faktorov je možné významne spomaliť progresiu obličkového ochorenia a následne aj znížiť morbiditu a mortalitu na KV ochorenia, nakoľko ochorenia týchto dvoch systémov sú navzájom významne prepojené. Príkladom je albuminúria, ktorá je rizikovým faktorom progresie CKD, ako aj KV mortality, a to nezávisle od glomerulovej filtrácie. Podobne aj chronické poškodenie srdca môže navodiť poškodenie obličiek a aj akútne dysfunkcie týchto dvoch orgánov môžu navzájom ovplyvniť ich postihnutie. Zhoršenie obličkových funkcií sa uvádza u 14 – 45 % hospitalizovaných pacientov s akútnym dekompenzovaným zlyhaním srdca. Vychádzajúc z uvedených faktov, sa v roku 2004 postupne zaviedol termín kardiorenálne a renokardiálne syndrómy, ktoré jasne dokladujú vzájomne prepojený vzťah srdca a obličiek v patogenéze ich postihnutia.

Kľúčové slová: chronická choroba obličiek, kardiorenálny syndróm, renokardiálny syndróm, zlyhávanie srdca, akútne poškodenie obličiek

Cardiorenal syndromes from nephrologist`s perspective

Prevalence of chronic kidney disease (CKD) is 10 % in the whole population and 23.1 % in the age group over 70 years. The predisposing factors for CKD are also the major risk factors for CV diseases, whose mortality also contributes substantially to the mortality and morbidity of CKD patients. The major predisposing factors for CKD include diabetes mellitus; arterial hypertension (AH); cardiovascular (CV) disease – ischemic heart disease, peripheral arterial disease of the lower limbs, stroke, or signs of atherosclerotic cerebral circulation impairment, occurrence of CKD in family members. The risk factors for CKD progression include proteinuria, AH, high protein intake, calcium phosphate metabolism disorders, anemia, hyperinsulinemia and insulin sensitivity, hyperlipoproteinemia, oxidative stress, obesity. By influencing these risk factors, it is possible to significantly slow the progression of renal disease and consequently to reduce the morbidity and mortality of cardiovascular diseases as the diseases of these two systems are significantly interrelated. An example is albuminuria, which is a risk factor for both CKD progression and CV mortality independently of glomerular filtration. Similarly, chronic heart damage can lead to kidney damage, and acute dysfunctions of these two organs can affect their affects. Impaired renal function is reported in 14–45 % of hospitalized patients with acute decompensated heart failure. Based on these facts, cardiorenal and renocardial syndromes were introduced in 2004, which clearly demonstrate the interrelated relationship between the heart and kidneys in the pathogenesis of their disability.

Keywords: chronic kidney disease, cardiorenal syndrome, renocardial syndrome, heart failure, acute kidney injury