Via practica 11/2006
Infekčné ochorenia a ATB liečba
Infekčné choroby prekračujú hranice zavedené špecialistami jednotlivých medicínskych odborov. Infekcie postihujú všetky orgánové systémy a tak sa s nimi stretne každý lekár vykonávajúci medicínsku prax, či už je to chirurg alebo psychiater. Na prvý pohľad by sa zdalo, že manažment týchto ochorení musí byť úspešný. Na rozdiel od minulosti má dnes väčšina bežných infekčných chorôb kauzálnu liečbu a ak nie je, ochorenie buď ustúpi samo alebo vystačíme so symptomatickou liečbou. Na zvládnutie infekcie, pokiaľ možno bez následkov, je najdôležitejšie včasné stanovenie diagnózy a indikácia adekvátnej liečby. Mnohokrát je diagnóza zakliata v starostlivo odobratej anamnéze a skúsenostiach lekára. Často je však potrebná celá škála laboratórnych vyšetrení, ktoré nám pomôžu lokalizovať infekčný proces. Zrada sa skrýva v dôležitom detaile. Len určenie správnej diagnózy nemusí stačiť na výber najvhodnejšej liečby. Pôvodcu ochorenia pomôže stanoviť až mikrobiológ. Výsledky kultivačných vyšetrení však nie sú k dispozícii ihneď a na mnohé agensy sa bežne testy citlivosti nevykonávajú. Navyše dôkazy môžu byť len nepriame alebo nie sú v zhode so stanovenou diagnózou alebo priebehom ochorenia. A tak si mnohokrát lekár vypomáha empíriou, učí sa hodnotiť efekt liečby a interpretovať príčiny jej zlyhávania. Širokú škálu možností diagnostiky a liečby infekčných ochorení ilustrujú články v najnovšom čísle časopisu Via Practica. Na jednej strane škály je pohryzenie zvieraťom, zvyčajne s jednoduchým stanovením diagnózy. Omnoho zložitejšie môže byť rozhodnutie o profylaxii a prípadnej liečbe komplikovaného priebehu poranenia. Ani diagnóza erysipelu, ak naň myslíme, nemusí byť ťažká, a to ani v úvode ochorenia, keď nie je vyjadrený plný klinický obraz. Pôvodcom infekcie bývajú streptokoky a preto býva empirická liečba väčšinou úspešná. O niečo exaktnejšia je diagnostika uroinfekcií, ktorá sa opiera o močový nález. Získať moč na kultivačné vyšetrenie je potrebné ešte pred nasadením antibiotika. Empirickú liečbu tak môžeme pri zlyhávaní upraviť cielene, pretože úspech kultivácie moču býva až deväťdesiat percentný. Na opačnej strane škály diagnostických možností stojí infekčná endokarditída. Toto ochorenie ostáva niekedy aj celé mesiace nediagnostikované, najmä u pacientov liečených antibiotikami bez stanovenia diagnózy. Pritom nielen neskoré stanovenie diagnózy, ale aj nezistenie pôvodcu ochorenia môže významne prispieť k závažným následkom, prípadne až smrti pacienta. Pre všetky spomínané témy určite platí, že čím máme viac informácií a skúseností, tím ľahšie vyberieme najoptimálnejší spôsob na stanovovanie diagnózy a zvolenie adekvátneho terapeutického postupu.
Infekčné ochorenia a ATB liečba
Infekčné choroby prekračujú hranice zavedené špecialistami jednotlivých medicínskych odborov. Infekcie postihujú všetky orgánové systémy a tak sa s nimi stretne každý lekár vykonávajúci medicínsku prax, či už je to chirurg alebo psychiater. Na prvý pohľad by sa zdalo, že manažment týchto ochorení musí byť úspešný. Na rozdiel od minulosti má dnes väčšina bežných infekčných chorôb kauzálnu liečbu a ak nie je, ochorenie buď ustúpi samo alebo vystačíme so symptomatickou liečbou. Na zvládnutie infekcie, pokiaľ možno bez následkov, je najdôležitejšie včasné stanovenie diagnózy a indikácia adekvátnej liečby. Mnohokrát je diagnóza zakliata v starostlivo odobratej anamnéze a skúsenostiach lekára. Často je však potrebná celá škála laboratórnych vyšetrení, ktoré nám pomôžu lokalizovať infekčný proces. Zrada sa skrýva v dôležitom detaile. Len určenie správnej diagnózy nemusí stačiť na výber najvhodnejšej liečby. Pôvodcu ochorenia pomôže stanoviť až mikrobiológ. Výsledky kultivačných vyšetrení však nie sú k dispozícii ihneď a na mnohé agensy sa bežne testy citlivosti nevykonávajú. Navyše dôkazy môžu byť len nepriame alebo nie sú v zhode so stanovenou diagnózou alebo priebehom ochorenia. A tak si mnohokrát lekár vypomáha empíriou, učí sa hodnotiť efekt liečby a interpretovať príčiny jej zlyhávania. Širokú škálu možností diagnostiky a liečby infekčných ochorení ilustrujú články v najnovšom čísle časopisu Via Practica. Na jednej strane škály je pohryzenie zvieraťom, zvyčajne s jednoduchým stanovením diagnózy. Omnoho zložitejšie môže byť rozhodnutie o profylaxii a prípadnej liečbe komplikovaného priebehu poranenia. Ani diagnóza erysipelu, ak naň myslíme, nemusí byť ťažká, a to ani v úvode ochorenia, keď nie je vyjadrený plný klinický obraz. Pôvodcom infekcie bývajú streptokoky a preto býva empirická liečba väčšinou úspešná. O niečo exaktnejšia je diagnostika uroinfekcií, ktorá sa opiera o močový nález. Získať moč na kultivačné vyšetrenie je potrebné ešte pred nasadením antibiotika. Empirickú liečbu tak môžeme pri zlyhávaní upraviť cielene, pretože úspech kultivácie moču býva až deväťdesiat percentný. Na opačnej strane škály diagnostických možností stojí infekčná endokarditída. Toto ochorenie ostáva niekedy aj celé mesiace nediagnostikované, najmä u pacientov liečených antibiotikami bez stanovenia diagnózy. Pritom nielen neskoré stanovenie diagnózy, ale aj nezistenie pôvodcu ochorenia môže významne prispieť k závažným následkom, prípadne až smrti pacienta. Pre všetky spomínané témy určite platí, že čím máme viac informácií a skúseností, tím ľahšie vyberieme najoptimálnejší spôsob na stanovovanie diagnózy a zvolenie adekvátneho terapeutického postupu.
