Vaskulárna medicína 2-3/2018

Vplyv perzistentného endoleaku II. typu na dynamiku vaku po endovaskulárnej liečbe aneuryzmy abdominálnej aorty

MUDr. Mária Rašiová, PhD., MUDr. Martin Koščo, MUDr. Ľubomír Špak, MPH, RNDr. Viera Habalová, PhD., MUDr. Ľudmila Farkašová, PhD., MUDr. Matej Moščovič, MUDr. Marek Hudák, PhD.

Cieľ: Optimálnym výsledkom endovaskulárnej liečby aneuryzmy abdominálnej aorty (EVAR) je signifikantná regresia vaku v okolí stentgraftu bez prítomnosti endoleaku. Cieľom štúdie bolo stanoviť diameter vaku aneuryzmy 24 mesiacov po EVAR-e; vyhodnotiť asociáciu perzistentného endoleaku II. typu s dynamikou vaku aneuryzmy po EVAR-e a porovnať mortalitu zo všetkých príčin medzi skupinou pacientov s regresiou vaku aneuryzmy a skupinou pacientov so stabilným vakom alebo s expanziou vaku aneuryzmy. Metódy: Retrospektívne boli analyzované údaje o pacientoch s infrarenálnou aneuryzmou abdominálnej aorty (AAA) endovaskulárne liečených v priebehu obdobia január 2010 – júl 2016. Diameter vaku pred endovaskulárnou liečbou a 24 mesiacov po nej bol stanovený CT– angiografickým vyšetrením v mieste maximálneho axiálneho diametra. Regresia vaku bola definovaná ako zmenšenie vaku o 5 mm a viac; expanzia ako zväčšenie vaku o 5 mm a viac v porovnaní s rozmerom AAA pred intervenciou. Zmeny v rozmedzí ± 5 mm sa hodnotili ako stabilný vak. Výsledky: Bolo hodnotených 124 pacientov (116 mužov a 8 žien) priemerného veku 71,2 ± 7,2 roku. Regresia vaku aneuryzmy bola dokumentovaná u 45,2 % pacientov, stabilný vak u 46,0 % pacientov a expanzia vaku u 8,9 % pacientov. Prítomnosť perzistentného endoleaku II. typu bola inverzne asociovaná s regresiou vaku aneuryzmy (vs. so stabilným vakom alebo s expanziou vaku) v univariátnej aj v multivariátnej analýze po korekcii na fajčenie, pohlavie, hypertenziu a dyslipidémiu (OR 0,28; 95 % CI 0,11 – 0,70; p = 0,006). Perzistentný endoleak II. typu v multivariátnej analýze 4,3-násobne zvyšoval riziko expanzie vaku (OR 4,33; 95 % CI 1,07 – 17,7; p = 0,041) v porovnaní s pacientmi so stabilným vakom alebo regresiou vaku. Rozdiel v dlhodobom prežívaní medzi skupinami pacientov s/bez regresie vaku aneuryzmy nebol potvrdený (HR 1,19; 95 % CI 0,58 – 2,44; p = 0,634). Záver: Regresia vaku aneuryzmy po EVAR-e bola inverzne asociovaná s prítomnosťou perzistentného endoleaku II. typu. Prítomnosť perzistentného endoleaku II. typu signifikantne zvyšovala riziko expanzie vaku. Rozdiel v dlhodobom prežívaní medzi skupinou pacientov s regresiou vaku a skupinou pacientov so stabilným vakom alebo s expanziou vaku nebol dokázaný.

Kľúčové slová: endovaskulárna liečaneuryzmy abdominálnej aorty, endoleak, aneuryzma abdominálnej aorty, regresia vaku, expanzia vaku

The impact of type II endoleak on aneurysm sac dynamics after endovascular abdominal aortic aneurysm repair

Background: Optimal treatment result after endovascular abdominal aortic aneurysm repair (EVAR) is following with significant aneurysm sac regression without endoleak. The aim of our study was to evaluate diameter of abdominal aneurym sac 24 months after EVAR, to evaluate association of persistent type II endoleak with sac dynamics and to compare all–cause mortality between patients with/without sac regression during long–term follow–up. Methods: We retrospectively analyzed data of patients with infrarenal abdominal aortic aneurysm (AAA) treated between January, 2010 and July, 2016. The initial sac diameter and diameter 24 months after EVAR was determined by CT– angiography at the site of maximum axial diameter. Sac expansion was defined as at least 5 mm increase, sac regression as at least 5 mm decrease in sac diameter relative to the preprocedural diameter. AAA sac changes between – 5 mm and + 5 mm were defined as stable sac. Results: During the study period, 124 patients (116 men and 8 women) with mean age 71.2 ± 7.2 years were evaluated. Sac regression was found in 45.2% of patients, stable sac in 46.0% of patients and sac expansion in 8.9% of patients. Perzistent type II endoleak was inversely associated with sac regression (vs stable sac and sac expansion) in univariate analysis and multivariate analysis after adjustment of smoking, sex, hypertension and dyslipidaemia (OR 0.28; 95% CI 0.11–0.70; p=0.006). Risk of sac expansion (vs stable sac and sac regression) was 4.3–times higher in the presence of type II endoleak in multivariable analysis (OR 4.33; 95%CI 1.07–17.7; p=0.041). During long–term follow–up, no difference was found between patient subgroups with sac regression and without it in all–cause mortality (HR 1,19; 95%CI 0,58–2,44; p=0,634). Conclusion: Aneurysm sac regression after EVAR was inversely associated with the presence of persistent type II endoleak. Persistent type II endoleak increased risk of sac expansion. No difference was found in long–term survival between groups of patients with sac regression and without it.

Keywords: endovascular abdominal aortic aneurysm repair, abdominal aortic aneurysm, endoleak, fibrinogen, sac regression, sac expansion