Vaskulárna medicína 1/2025

Mikroplasty a nanoplasty ako rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení

MUDr. Katarína Tokarčíková, PhD.

Stúpajúci trend využívania plastov sa stáva témou obáv a debát vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie aj ľudské zdravie. Mikroplasty a nanoplasty sú detegovateľné vo vzduchu, vode, v potravinách a kozmetických produktoch a do ľudského organizmu sa môžu dostávať inhaláciou, konzumáciou potravín a pitím vody alebo transdermálne. Len čo sa dostanú do cirkulácie, môžu sa potom akumulovať v rôznych ľudských tkanivách a môžu predstavovať rizikové faktory pre rozvoj kardiovaskulárnych ochorení. Mikroplasty boli detegované v ľudskom tele v spúte, pľúcach, srdci, pečeni, krvi, endometriu, semenníkoch, amniovej tekutine, placente, materskom mlieku, moči, stolici, obličkách a črevách. V tkanivách podnecujú aktiváciu imunitných procesov, zápalových procesov, oxidačného stresu, endotelovej dysfunkcie, alteráciu autofágie a apoptózy, agregáciu trombocytov a starnutie buniek, čo môže viesť ku kardiovaskulárnym a metabolickým alteráciám vedúcim k ochoreniam a predčasnej smrti. Akumulujú sa v aterosklerotických plátoch a iných tkanivách kardiovaskulárneho systému vrátane perikardu, myokardu, epikardiálneho a perikardiálneho tukového tkaniva. Prítomnosť mikro- a nanoplastov v aterosklerotických plátoch je asociovaná s vyšším výskytom infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody a mortality z rôznych príčin. Mikroplasty boli detegované aj v tromboch získaných trombektómiou u pacientov s ischemickou cievnou mozgovou príhodou, infarktom myokardu a hlbokou žilovou trombózou a vyššie koncentrácie mikroplastov boli asociované so závažnejším priebehom.

Kľúčové slová: mikroplasty, nanoplasty, trombus, cievna mozgová príhoda, infarkt myokardu, hlboká žilová trombóza

Microplastics and nanoplastics as risk factors of cardiovascular diseases

The increasing trend towards the use of plastics is becoming a topic of concern and debate due to their impact on both the environment and human health. Microplastics and nanoplastics are detectable in air, water, food and cosmetic products and can enter the human body through inhalation, food and water consumption or transdermally. Once they get into the circulation, they can then accumulate in various human tissues and may represent risk factors for the development of cardiovascular diseases. Microplastics have been detected in the human body in sputum, lung, heart, liver, blood, endometrium, testis, amniotic fluid, placenta, breast milk, urine, stool, kidney and intestine. In tissues, they stimulate activation of immune processes, inflammatory processes, oxidative stress, endothelial dysfunction, alteration of autophagy and apoptosis, platelet aggregation and cellular senescence, which can lead to cardiovascular and metabolic alterations leading to disease and premature death. They accumulate in atherosclerotic plaques and other tissues of the cardiovascular system, including pericardium, myocardium, epicardial and pericardial adipose tissue. The presence of micro- and nanoplastics in atherosclerotic plaques is associated with a higher incidence of myocardial infarction, stroke and all-cause mortality. Microplastics were also detected in thrombectomy-derived thrombi in patients with ischemic stroke, myocardial infarction, and deep venous thrombosis, and higher microplastics concentrations were associated with a more severe course.

Keywords: microplastics, nanoplastics, thrombus, stroke, myocardial infarction, deep venous thrombosis