Vaskulárna medicína 1/2023

Cerebrálne venózne trombózy

MUDr. Pavol Hollý, PhD.

Cerebrálna venózna trombóza (CVT) je vzácna a atypická venózna trombotická príhoda. Predstavuje 0,5 – 1,0 % všetkých cievnych mozgových príhod. Jej etiológia je rôznorodá. Klinické príznaky vrátane neurologických sú obvykle nešpecifické – dominujú bolesti hlavy a prejavy intrakraniálnej hypertenzie s variabilným neurologickým deficitom (fokálne deficity, kvantitatívne poruchy vedomia, sekundárna epilepsia). Variabilita klinického nálezu často vedie k oneskorenej diagnostike. Nezastupiteľnú diagnostickú úlohu majú kontrastné CT/MR vyšetrenia s venografiou. Pomocným vyšetrením upozorňujúcim na možnosť trombotickej príhody je stanovenie D-dimérov. Liečebné postupy zahŕňajú endovaskulárne výkony, trombolýzu a antikoagulačnú liečbu. V rámci antikoagulačnej liečby sú liekmi prvej voľby heparíny a antagonisty vitamínu K; údaje o novších antitrombotických liečivách (DOAK) sú sľubné, ale zatiaľ limitované. Prognóza je u väčšiny (4/5) prípadov priaznivá, aj keď s výnimkou určitých podskupín (infekcia nervového systému, kraniotómia, nedostatočná antikoagulačná liečba). Cieľom práce je podať prehľad aktuálneho diagnostického a terapeutického postupu a poukázať na pretrvávajúce klinické problémy.

Kľúčové slová: cerebrálna venózna trombóza, trombóza mozgových žilových splavov, trombofília, priame orálne antikoagulanciá, D-diméry

Cerebral venous thrombosis

Cerebral venous thrombosis (CVT) is a rare thrombotic venous event in atypical localization. It accounts for 0.5-1.0% of all stroke events. Its etiology is multifactorial. Clinical and neurological manifestations are non-specific, with headache, signs of intracranial hypertension, and variable neurological deficits (focal deficits, quantitative consciousness changes, secondary epilepsy) being most prevalent. The clinical variability commonly leads to delayed diagnostics. Contrast CT/MR combined with venography is a crucial diagnostic procedure. Treatment relies on endovascular procedures, thrombolysis, and anticoagulation therapy. Heparins and vitamin K antagonists remain the first-choice antithrombotics; the data on newer anticoagulants (DOACs) are encouraging but limited. Prognosis is favorable in most (4/5) cases except for specific subgroups (nervous system infections, craniotomy, and anticoagulant undertreatment). The presented work aims to summarize the up-to-date diagnostic and therapeutic approaches and point out the remaining clinical issues.

Keywords: cerebral venous thrombosis, cerebral venous sinus thrombosis, thrombophilia, direct oral anticoagulants, D-dimers