Pediatria pre prax 2/2026
Kumulatívny efekt adverzných zážitkov v detstve na zdravotné riziká v dospelosti
Doc. PhDr. Daniela Čechová, PhD., PhDr. Kristína Široká
Adverzné zážitky z detstva predstavujú traumatizujúce a stresujúce udalosti týkajúce sa zneužívania a zanedbávania dieťaťa a dysfunkčnosti primárnej rodiny. Negatívny vplyv nepriaznivých zážitkov v detstve na duševné a fyzické zdravie v dospelosti je dobre zdokumentovaný – ako stúpa ich počet, zvyšuje sa zdravotné riziko v dospelosti. V predkladanom výskume v slovenskej populácii (N = 585 participantov; vek 18 až 50 rokov) bolo zistené, že 16,4 % respondentov dosiahlo skóre ≥ 4 ACE, čo predstavuje skupinu osôb so zvýšeným zdravotným rizikom. Ženy a respondenti bez vysokoškolského vzdelania dosahovali vyššie skóre v miere adverzných zážitkov v detstve. Čo sa týka veku, mierne pozitívne asociácie boli zistené s faktormi súvisiacimi s odolnosťou voči zdravotným rizikám, s výnimkou sociálnej opory. Vulnerabilná skupina vykazovala nižšiu úroveň zdravotných návykov vrátane odpočinku/spánku, stravovania a prevencie. Zároveň sa u nej preukázala vyššia miera stresu a negatívneho pohľadu, ako aj nižšia psychická pohoda a sociálna opora. Naopak, medzi skupinami sa nepreukázali štatisticky významné rozdiely v oblasti cvičenia, správania typu A, pozitívneho pohľadu, minimalizácie hrozieb a zamerania na problém. Súčasťou článku je slovenská verzia pôvodného dotazníka, nazvaná ACE-SK na meranie adverzných zážitkov z detstva, vhodná pre výskumné účely, ako i pre potreby klinického skríningu.
Kľúčové slová: adverzné zážitky z detstva (ACE), ACE‑SK, detská trauma, zdravotné riziko, klinický skríning
Cumulative effect of adverse childhood experiences on health risks in adulthood
dysfunction of the primary family. The long‑term negative impact of ACEs on mental and physical health in adulthood is well established, with higher ACE scores associated with increased health risks. In a Slovak sample (N=585; age 18–50), 16.4% of respondents reported an ACE score ≥ 4, indicating elevated health risk. Women and individuals without a university education reported significantly higher ACE levels. Age showed slight positive associations with resilience-related factors, except for social support. The high‑risk group demonstrated poorer health habits — including sleep, nutrition, and preventive behaviors – along with higher stress, more negative outlook, and lower psychological well‑being and social support. No significant group differences emerged in exercise, Type A behavior, positive appraisal, threat minimization, or problem‑focused coping. This study introduces the ACE‑SK, a Slovak adaptation of the original ACE questionnaire, suitable for research applications as well as clinical screening of adverse childhood experiences.
Keywords: adverse childhood experiences (ACE), ACE‑SK, childhood trauma, health risk, clinical screening
