Onkológia 4/2026

Konjugáty protilátka – liečivo a bišpecifické aktivátory T-lymfocytov v liečbe pokročilého karcinómu pľúc

MUDr. Filip Kohútek, PhD., MUDr. Júlia Vidulin, MUDr. Branislav Bystrický, PhD., MPH

Karcinóm pľúc zostáva najčastejšou príčinou úmrtí na nádorové ochorenie a po zlyhaní štandardných možností vrátane chemoterapie na báze platiny, imunoterapie a cielenej liečby zostávajú terapeutické možnosti limitované. Limitovaný prínos dostupnej liečby v neskorších líniách podporil vývoj nových modalít vrátane konjugátov protilátka – liečivo (antibody- -drug conjugates, ADC) a bišpecifických aktivátorov T-lymfocytov. Bišpecifická protilátka je všeobecné označenie molekuly s dvoma odlišnými väzbovými špecificitami. Bišpecifický aktivátor T-lymfocytov je jej funkčný podtyp, ktorý súčasne viaže nádorový antigén a CD3 na T-lymfocyte, čím presmeruje T-bunkovú cytotoxicitu proti nádoru. Pri nemalobunkovom karcinóme pľúc patria medzi hlavné terapeutické ciele vyvíjaných ADC najmä HER2, TROP2, HER3 a c-MET; klinicky najviac etablovaným ADC je trastuzumab deruxtekán pri HER2-mutovanom ochorení. Pri malobunkovom karcinóme pľúc sú najvýznamnejšie B7-H3-cielené ADC a DLL3-cielené bišpecifické aktivátory T-lymfocytov, pričom tarlatamab predĺžil celkové prežívanie oproti chemoterapii v 2. línii. ADC a bišpecifické aktivátory T-lymfocytov využívajú rozpoznanie povrchového antigénu nádorovej bunky, terapeutický účinok však dosahujú odlišným mechanizmom. Pri hodnotení ich klinického prínosu treba zohľadniť aj špecifickú toxicitu a možnosti jej zvládnutia v rutinnej praxi.

Kľúčové slová: karcinóm pľúc, konjugáty protilátka – liečivo, bišpecifické aktivátory T-lymfocytov, trastuzumab deruxtekán, tarlatamab, toxicita

Antibody-drug conjugates and bispecific T-cell engagers in the treatment of advanced lung cancer

Lung cancer remains the leading cause of cancer-related death, and therapeutic options remain limited after failure of standard treatments, including platinum-based chemotherapy, immunotherapy and targeted therapy. The limited benefit of available later-line treatment has driven the development of new modalities, including antibody–drug conjugates (ADCs) and bispecific T-cell engagers. A bispecific antibody is broadly defined by two distinct binding specificities. A bispecific T-cell engager is a functional subtype that simultaneously binds a tumour antigen and CD3 on T cells, thereby redirecting T-cell cytotoxicity against the tumour. In non-small cell lung cancer, the main targets of ADCs under development are HER2, TROP2, HER3 and c-MET; the most clinically established ADC is trastuzumab deruxtecan in HER2-mutant disease. In small cell lung cancer, the most important agents are B7-H3-directed ADCs and DLL3-directed bispecific T-cell engagers, with tarlatamab prolonging overall survival compared with second-line chemotherapy. ADCs and bispecific T-cell engagers both rely on recognition of a tumour-cell surface antigen but achieve their therapeutic effect through different mechanisms. The clinical value of these agents cannot be judged by response rate or survival alone, but also by the nature of their toxicity, its impact on quality of life and the feasibility of its management in routine clinical practice.

Keywords: lung cancer, antibody-drug conjugates, bispecific T-cell engagers, trastuzumab deruxtecan, tarlatamab, toxicity