Anestéziológia a intenzívna medicína 1/2026

Incidencia a klinický manažment závažnej CO2 embólie pri transanálnej totálnej mezorektálnej excízii (TaTME) – retrospektívna observačná štúdia

MUDr. Anton Turčan, PhD., MUDr. Lenka Žigová, MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD.

Úvod: Transanálna totálna mezorektálna excízia (TaTME) predstavuje modernú mini-invazívnu techniku v liečbe karcinómu rekta, ktorá kombinuje transabdominálny a transanálny prístup s insufláciou CO₂. Je však spojená so zvýšeným rizikom vzniku plynovej CO₂ embólie, potenciálne život ohrozujúcej komplikácie.

Cieľ: Cieľom štúdie bolo stanoviť incidenciu klinicky závažnej CO₂ embólie pri TaTME, analyzovať jej manažment, klinický priebeh a možnosti prevencie.

Materiál a metódy: Retrospektívna observačná štúdia zahŕňala 105 pacientov operovaných pre karcinóm rekta v období rokov 2020 – 2025 vo FNsP J. A. Reimana v Prešove. Všetci podstúpili TaTME so simultánnou transabdominálnou a transanálnou fázou s insuflačnými tlakmi CO₂ v rozsahu 12 – 17 mmHg. Za klinicky závažnú CO2 embóliu bola považovaná udalosť s náhlym poklesom end-tidal CO₂ (etCO₂), hypotenziou a desaturáciou vyžadujúcou okamžitú intervenciu.

Výsledky: Klinicky závažná CO₂ embólia sa vyskytla u 4 pacientov (3,81 %), všetci boli muži. Vo všetkých prípadoch sa komplikácia objavila počas transanálnej fázy výkonu. U dvoch pacientov bol priebeh závažný s nutnosťou intenzívnej liečby, pričom v jednom prípade došlo k neurologickým prejavom pravdepodobne na podklade paradoxnej embólie. V ostatných prípadoch viedla promptná intervencia k rýchlej stabilizácii bez trvalých následkov. Najčastejším prvým príznakom bol náhly pokles etCO₂, nasledovaný hemodynamickou nestabilitou a desaturáciou.

Záver: Zistená incidencia zodpovedá hornému rozpätiu hodnôt uvádzaných v odbornej literatúre. Riziko embólie je zvýšené najmä počas transanálnej fázy v dôsledku vysokého insuflačného tlaku, anatomických pomerov malej panvy a Trendelenburgovej polohy. Včasné rozpoznanie na základe náhleho poklesu etCO₂ a okamžitá terapeutická intervencia sú rozhodujúce pre zníženie morbidity. Dôraz na optimalizáciu insuflačných tlakov CO2 a skúsenosť operačného tímu môže významne redukovať riziko vzniku CO2 embólie počas TaTME. Limitáciami štúdie sú retrospektívny dizajn, menší súbor pacientov a absencia pokročilého monitorovania.

Kľúčové slová: transanálna totálna mezorektálna excízia, TaTME, CO₂ embólia, plynová embólia, karcinóm rekta, laparoskopická chirurgia, kapnoperitoneum, kapnopelvis, paradoxná embólia, perioperačný manažment

Incidence and clinical management of severe CO₂ embolism during transanal total mesorectal excision (TaTME) – A Retrospective observational study

Introduction: Transanal total mesorectal excision (TaTME) is a modern minimally invasive technique in the treatment of rectal cancer, which combines transabdominal and transanal approaches with CO₂ insufflation. However, it is associated with an increased risk of gas CO₂ embolism, a potentially life-threatening complication.

Objective: The aim of the study was to determine the incidence of clinically significant CO₂ embolism during TaTME, to analyze its management, clinical course and prevention options.

Material and methods: A retrospective observational study included 105 patients operated on for rectal cancer in the period 2020–2025 at the FNsP J. A. Reiman Prešov. All underwent TaTME with simultaneous transabdominal and transanal phases with CO₂ insufflation pressures in the range of 12–17 mmHg. Clinically serious CO2 embolism was considered an event with a sudden decrease in end-tidal CO₂ (etCO₂), hypotension and desaturation requiring immediate intervention.

Results: Clinically serious CO₂ embolism occurred in 4 patients (3.81%), all of whom were male. In all cases, the complication occurred during the transanal phase of the procedure. In two patients, the course was severe and required intensive treatment, while in one case there were neurological manifestations probably due to paradoxical embolism. In the other cases, prompt intervention led to rapid stabilization without permanent consequences. The most common first symptom was a sudden decrease in etCO₂, followed by hemodynamic instability and desaturation.

Conclusion: The incidence found corresponds to the upper range of values reported in the professional literature. The risk of embolism is increased especially during the transanal phase due to high insufflation pressure, anatomical conditions of the small pelvis and Trendelenburg position. Early recognition of a sudden drop in etCO₂ and prompt therapeutic intervention are crucial to reduce morbidity. Emphasis on optimizing CO2 insufflation pressures and the experience of the surgical team can significantly reduce the risk of CO2 embolism during TaTME. Limitations of the study include the retrospective design, small patient population, and lack of advanced monitoring.

Keywords: transanal total mesorectal excision, TaTME, CO₂ embolism, gas embolism, rectal cancer, laparoscopic surgery, capnoperitoneum, capnopelvis, paradoxical embolism, perioperative management