Anestéziológia a intenzívna medicína 1/2026

Existenciálna úzkosť anestéziológa: motivácia, obavy, odbornosť a zodpovednosť

MUDr. JUDr. Peter Firment, PhD.

Príspevok sa zaoberá existenciálnou úzkosťou anestéziológa ako špecifickým prejavom psychickej záťaže vyplývajúcej z autonómie rozhodovania, bezprostrednej zodpovednosti za život pacienta a limitov medicínskej kontroly. Vychádza z predpokladu, že práca anestéziológa nepredstavuje iba technicky náročný výkon, ale aj hlboko eticky, právne a profesijne náročnú rolu. Text analyzuje hlavné zdroje tejto úzkosti, najmä rozhodovanie v časovom tlaku a neistote, požiadavku postupu lege artis, morálny stres, obavy z pochybenia a právnych dôsledkov, ako aj dilemy spojené s rozhodovaním na konci života. Osobitná pozornosť je venovaná vzťahu medzi odbornosťou, motiváciou, rešpektovaním vôle pacienta a kultúrou bezpečnosti pracoviska. Ako dôležité nástroje prevencie a zvládania tejto záťaže sa ukazujú tímová podpora, kvalitná komunikácia, dostupnosť psychosociálnej pomoci a spravodlivo nastavená zodpovednosť, ktoré môžu prispieť k predchádzaniu vyhorenia a sekundárnej traumatizácie zdravotníkov. Existenciálnu úzkosť anestéziológa však možno interpretovať nielen ako rizikový faktor, ale aj ako prejav hlbokého uvedomenia si zmyslu profesie, krehkosti života a váhy odborných rozhodnutí.

Kľúčové slová: existenciálna úzkosť, psychická záťaž, profesijná zodpovednosť, lege artis, vyhorenie, etika v zdravotníctve

Existential anxiety among anesthesiologists: Motivation, concerns, expertise, and responsibility

This article addresses the existential anxiety of anaesthesiologists as a specific manifestation of psychological burden arising from decision-making autonomy, immediate responsibility for the patient’s life, and the limits of medical control. It is based on the premise that the work of an anaesthesiologist is not only technically demanding but also represents a deeply ethical, legal, and professionally complex role. The text analyses the main sources of this anxiety, particularly decision- -making under time pressure and uncertainty, the requirement to proceed lege artis, moral distress, concerns about errors and legal consequences, as well as dilemmas associated with end-of-life decision-making. Special attention is given to the relationship between professional expertise, motivation, respect to patient´s will, and the safety culture of the workplace. Key tools for the prevention and management of this burden include team support, effective communication, access to psychosocial support, and a fairly structured system of responsibility, all of which may contribute to preventing burnout and secondary traumatization among healthcare professionals. However, the existential anxiety of anaesthesiologists can be interpreted not only as a risk factor but also as an expression of a deep awareness of the meaning of the profession, the fragility of life, and the weight of professional decisions.

Keywords: existential anxiety, psychological burden, professional responsibility, lege artis, burnout, healthcare ethics