Onkológia 6/2019

Endoskopia v diagnostike a liečbe niektorých malígnych nádorov pečene

prof. MUDr. Anton Vavrečka, CSc.

Nádory pečene možno rozdeliť do dvoch skupín: na benígne a malígne. K benígnym nádorom patria najmä hemangiómy, adenómy a fokálna nodulárna hyperplázia. Malígne nádory pečene sú najmä sekundárne nádory – metastázy, najčastejšie zhubných nádorov tráviaceho traktu. Z primárnych malígnych nádorov je to predovšetkým hepatocelulárny karcinóm, ktorý vzniká najmä v cirhotickej pečeni, a ďalšie nádory, z ktorých najčastejšie sú cholangiokarcinómy. Tie sa podľa lokalizácie delia na intrahepatálne, perihilárne a distálne. Perihilárne karcinómy predstavujú viac ako 50 % všetkých cholangiokarcinómov. Klinicky sa manifestujú predovšetkým nebolestivým ikterom, ktorý sprevádza celková slabosť, nechutenstvo a hmotnostný úbytok. Diagnóza sa opiera predovšetkým o zobrazovacie metódy (USG, CT, MRI, MRCP, ERCP, PTC a EUS), prípadne o cytologické a histologické vyšetrenia. Najdôležitejšie je odlíšiť benígne striktúry (napr. pooperačné, PSC a pod.). Po stanovení diagnózy je dôležité určiť, či je nádor operabilný (resekabilný) alebo nie. Pri resekabilných tumoroch je základnou liečebnou metódou chirurgická liečba, ktorá často už pri stanovení diagnózy, pre pokročilosť nálezu, neprichádza do úvahy. U pacientov s ikterom sa predoperačná drenáž vo väčšine prípadov neodporúča vzhľadom na horšie operačné výsledky u pacientov drénovaných ako u nedrénovaných. U pacientov s inoperabilnými nádormi sú, naopak, základným liečebným postupom, okrem chemoterapie, drenáže žlčových ciest – buď transpapilárnou cestou (ERCP) alebo perkutánnou, transhepatálnou cestou (PTD).

Kľúčové slová: nádory pečene, cholangiokarcinómy, perihilárny cholangiokarcinóm, chirurgická liečba, drenáže žlčových ciest

Endoscopy in diagnosis and treatment of some malignant tumours

Tumours of liver can be divided into two groups: benign and malignant. The group of benign tumors includes hemangioma, adenoma and focal nodular hyperplasia. Malignant tumours of liver are most frequently represented by secondary tumours – metastases, predominantly originating in digestive tract. The primary malignant tumours are: hepatocelular carcinoma that usually originated from cirrhotic liver and cholangiocarcinoma. Depending on their localization, they can be divided into intrahepatic, perihilar and distal. Perihilar cholangiocarcinomas represent more than 50% of all cholangiocarcinomas. Their clinical manifestations include: painless jaundice associated by generalized malaise, anorexia and weight loss. Diagnosis is based mostly on imaging methods (USG, CT, MRI MRCP, ERCP, PTC and EUS) but also on cytology and histology of the tissue samples. It is very important to distinguish benign strictures (e.g. postsurgical, PSC) from the malignant ones. After diagnosis was established, it is important to decide whether the tumour is operable (resectable) or not. Operable tumors are treated surgically, however in many cases surgery is not possible because of the extent of the tumour. In patients with jaundice, pre-operative drainage is not recommended in most of the cases, because the surgical results are worse in the patients who have a drain than those who don‘t have it. The basis therapy in patients with inoperable tumours is (beside chemotherapy) drainage of the billiary tract – either via transpapillary route (ERCP) or via percutaneous transhepatic approach PTD).

Keywords: tumours of liver, cholangiocarcinoma, perihilar cholangiocarcinoma, surgical treatment, drainage of biliary tract