Via practica 1/2005

Problémy pri prevencii a diagnostike diabetes mellitus 2. typu

doc. MUDr. Eva Valovičová, CSc.

Diabetes mellitus (DM) je skupina heterogénnych, multifaktoriálnych a multigenetických metabolických ochorení, charakterizovaná chronickou hyperglykémiou ktorá zasahuje do homeostázy metabolizmu sacharidov, tukov a bielkovín. Chronická hyperglykémia je rizikom mikro – a makrovaskulárnych komplikácií s prejavmi špecifických orgánových degeneratívnych procesov. Na základe postupne sa rozširujúcich poznatkov o etiopatogenéze je v ostatných 25 rokoch opakovane prehodnocovaná klasifikácia DM. V roku 2001 prijali EASD (Európska asociácia pre štúdium diabetu) a SZO (Svetová zdravotnícka organizácia) klasifikáciu ADA (Americká diabetologická asociácia )s prihliadnutím na etiológiu: diabetes mellitus 1. typu (DM1) vzniká primárne v dôsledku deštrukcie β-buniek pankreasu, diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavujú rôzne stavy navodené inzulínovou rezistenciou a deficitom inzulínu v ich rôznom zastúpení. Do DM2 patrí 95% diabetologickej populácie ktorá je z klinického hľadiska prevažne asymptomatická, resp. má už ochorenia spôsobené chronickou hyperglykémiou, avšak bez poznaného DM2. Snaha o včasné odhalenie DM2 má za cieľ predchádzanie deštrukčných zmien chronickej hyperglykémie. Rozširovanie poznatkov o patogenéze DM a skúsenosti z epidemiologických výskumov rôznych populácií vedú k zmenám v odporúčaniach skríningových i diagnostických prístupov. Pre vyhľadávanie a diagnostiku tohto závažného ochorenia sú zatiaľ v SR platné odborné odporúčania SZO z roku 1997. Základnú a nezastupiteľnú úlohu pri včasnom odhaľovaní a diagnostike DM2 majú všeobecní lekári. Snahou článku je upriamiť pozornosť lekárov na správne používanie metód včasného odhalenia a diagnostiky DM2, ako aj na diferenciálne diagnostické problémy a omyly.

Kľúčové slová: DM2, IGT, rizikové faktory, hyperglykémia, IFG, oGTT, hyperinzulinizmus.

PROBLEMS WITH PREVENTION AND DIAGNOSTICS OF DIABETES MELLITUS TYPE 2

Diabetes mellitus (DM) is a group of heterogenous, multifactorial and multigenetic metabolic diseases, characterized by chronic hypoglycemia, which interferes with homeostasis of carbohydrate, lipid and protein metabolism. Chronic hyperglycemia is a risk factor for micro- and macrovascular complications with manifestation of specific organ degenerative processes. Based on constantly broadening knowledge of etiopathogenetics, the classification of DM is being reapeatedly revaluated in the last 25 years. EASD and WHO agreed on accepting the classification ADA with regard on etiology: diabetes mellitus type 1 (DM1) primarily originates as a consequence the β-cell destruction, diabetes mellitus type 2 (DM2) is characterized by insulin resistance and insulin secretory defect. 95% of diabetic population has the DM 2 and is mostly clinically asymptomatic, or already manifests complications caused by chronic hyperglycemia, without the DM 2 being recognized. Early recognition of DM 2 is important in preventing the destructive changes caused by chronic hyperglycemia. There are changes in recommendations of screening and diagnostic approach coming from broader knowlegde of pathogenetics of DM. There are guidelines for screening and diagnostics valid in Slovakia from 1997 based on the WHO guidelines. General practitioners play basic and irreplacable role in early recognition and diagnosis of DM 2, as well as in diagnostic problems and mistakes.

Keywords: DM2, IGT, risk factors, hyperglycemia, IFG, oGTT, hyperinsulinism.