Via practica 7-8/2008

LIEČBA DIABETES MELLITUS 2. TYPU ZALOŽENÁ NA BÁZE INKRETÍNOV

MUDr. Zbynek Schroner, PhD., MUDr. Vladimír Uličiansky

Príjem potravy vyvolá za fyziologických podmienok sekréciu inkretínov v gastrointestinálnom trakte, z ktorých sú z hľadiska ovplyvňovania sekrécie inzulínu najdôležitejšie glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1) a glukózodependentný inzulínotropný polypeptid (GIP). U diabetikov 2. typu je inkretínový efekt redukovaný. Biologický polčas natívneho GLP-1 je veľmi krátky (1 – 2 minúty). GLP-1 je rýchlo odbúraný enzýmom dipeptidyl peptidáza-4 (DPP-4). Využívajú sa dva prístupy, ako tento problém rýchlej degradácie GLP-1 odstrániť. Jednak sú to GLP-1 analógy (exenatid, liraglutid), jednak inhibítory DPP-4 (sitagliptín, vildagliptín, saxagliptín, alogliptín). GLP-1 analógy nie sú degradované enzýmom DPP-4, podávajú sa subkutánne. Okrem postprandiálnej stimulácie sekrécie inzulínu potláčajú tiež neprimerane zvýšenú sekréciu glukagónu, spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a potláčajú chuť do jedla. Okrem zlepšenia glykemickej kompenzácie (zníženie glykovaného hemoglobínu HbA1c približne o 0,8 – 1 %) vedú GLP-1 analógy tiež k redukcii telesnej hmotnosti. Inhibítory DPP-4 sa podávajú perorálne, ich efekt na zníženie HbA1c je podobný ako pri GLP-1 analógoch, nevedú však k redukcii telesnej hmotnosti. Vzhľadom na glukózodependentnú stimuláciu sekrécie inzulínu GLP–1 analógy, ani inhibítory DPP-4 nevyvolávajú hypoglykémie. Liečba založená na báze inkretínov predstavuje úplne nový terapeutický prístup v liečbe DM 2. typu.

Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, liečba na báze inkretínov, inhibítory DPP-4, GLP-1 analógy.

stiahnuť celý článok v pdf

INCRETIN-BASED THERAPY IN THE TREATMENT OF TYPE 2 DIABETES MELLITUS

Under physiological conditions food intake stimulates incretin secretion from the gastrointestinal tract. Glucagone-like peptid 1 (GLP-1)and glucose-dependent insulinotropic polypeptide (GIP) are the most important incretins. Incretin effect is reduced in patients with type 2 diabetes mellitus. Biological half time of native GLP-1 is very short (1 – 2 minutes). GLP-1 is promptly degraded by the enzyme dipeptidyl peptidase-4 (DPP-4). There are two approaches how to eliminate prompt degradation of GLP-1. GLP-1 analogs (exenatide, liraglutide) are not degraded by DPP-4, they are used subcutaneously. Besides the stimulation of postprandial insulin secretion these drugs supress also inappropriate glucagon secretion, delay gastric emptying, and reduce food intake. In addition to increased glycemic control (HbA1c reduction approximately 0,8 – 1,0 %), GLP-1 analogs lead to reduction of body weight. DPP-4 inhibitors (sitagliptin, vildagliptin, saxagliptin, alogliptin) could be given orally. Their effect on glycemic control is similar to GLP-1 analogs, but no body weight reduction was observed. Regarding glucose-dependent stimulation of insulin seceretion, GLP-1 analogs and also DPP-4 inhibitors do not cause hypoglycemias. Incretin-based therapy represent a new therapeutic approach in the treatment of type 2 diabetes mellitus.

Keywords: type 2 diabetes mellitus, incretin-based therapy, DPP-4 inhibitors, GLP-1 analogs.