Via practica S4/2007

INKRETÍNY, INKRETÍNOVÝ EFEKT A DIABETES MELLITUS

MUDr. Adriana Ilavská

V liečbe diabetes mellitus 2. typu výber používaných antidiabetík závisí od stavu metabolickej kompenzácie, prejavov inzulínovej rezistencie, sprievodných ochorení, veku pacienta. V súčasnosti sa terapeutické armamentárium rozšírilo o novú skupinu antidiabetík ovplyvňujúcich vylučovanie inzulínu cestou aktivity hormónov tráviaceho traktu – inkretínových hormónov. Inkretíny sú zodpovedné až za 60 % vylúčeného inzulínu β-bunkami Langerhansových ostrovčekoch pankreasu po prijatí potravy. Farmaceutické úsilie sa sústreďuje na podporu inkretínového efektu cestou použitia inkretínových mimetík (exanatid a liraglutid) alebo inhibítorov dipeptidyl-peptidázy IV (sitagliptín, vildaglipín, saxagliptín).

Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, inkretínový efekt, inkretíny, inkretínové mimetká, GLP-1, inhibítory dipeptidyl peptidázy IV.

INCRETINS, INCRETIN EFFECT AND DIABETES MELLITUS

Selection of the proper antidiabetic treatment option in type 2 diabetic patients depends on the metabolic compensation, the signs of insulin resistance, concomitant diseases and the age of the patient. Current terapeutic portfolio has been extended with a new therapeutic class influencing the insulin secretion by means of the gastrointestinal tract hormones-incretin hormones. Incretins are responsible for 60 % of insulin released from ß-cells of the pancreatic islets of Langerhans after the ingestion of food. Pharmaceutical effort is focusing on supporting the incretin effect by means of using the incretin mimetics (exenatide and liraglutide) or dipeptidyl peptidase IV inhibitors (sitagliptin, vildagliptin, saxagliptin).

Keywords: type 2 diabetes mellitus, incretin effect, incretins, incretin mimetics, GLP-1, dipeptidyl peptidase.