Via practica 3/2005

Editoriál

MUDr. Zoltán Szép

Kožné a pohlavné choroby sprevádzajú človeka od pradávna, spôsobujú nemalé zdravotné, psychosociálne a hospodárske problémy. Už v zachovalých písomných pamiatkách starovekých kultúr nájdeme mnoho odkazov ohľadom rozpoznania a liečby týchto chorôb, ako aj o spôsoboch prípravy a použitia vhodných liečiv. Ostali zachované recepty rôznych obkladov, mastí a ďalších liečiv z obdobia babylónskej ríše (okolo r. 2100 pred Kr.). Známy Ebersov papyrus (1550 pred Kr.) opisuje viacero kožných chorôb a návody na ich liečbu. Smithov papyrus z rovnakého obdobia starého Egypta obsahuje aj odporúčania o spôsobe ošetrovania kožných rán. Taktiež staroindické védy sa zaoberajú liečbou kožných a pohlavných chorôb. Ďalší rozvoj zabezpečili lekárske školy starého Grécka. V r. 1572 vydáva Hyeronimus Mercurialis rozsiahle dielo o kožných chorobách podľa topografických oblastí tela. V terapii sleduje odporúčania Galéna. V tomto období tzv. protodermatológie však dermatovenerológia nebola samostatným lekárskym odborom. Hlavné nebezpečie v tom období predstavovali predovšetkým infekčné choroby vrátane tých, ktoré mali aj kožné prejavy: hlavným opatrením bolo ich včasné rozpoznanie a izolovanie chorého. Kožné prejavy – choroby boli teda predmetom záujmu len do tej miery, nakoľko pomohli včas upozorniť na infekčnú etiológiu (napr. lepra, svrab atď.). Špeciálny, závažný problém predstavovali aj pohlavné choroby, obzvlášť epidémie syfilisu v Európe po r. 1492. V dermatovenerológii súčasnosti sa rysujú aj niektoré iné priority. Je to jednak rozpoznanie úzkeho vzťahu medzi kožnými a internými (dedičnými, onkologickými, metabolickými, endokrinologickými atď.) chorobami s možnosťou včasnej diagnostiky týchto stavov na podklade kožných príznakov. To dalo vznik rozvoju korelatívnej dermatológie. Ďalší význam odboru dodáva znovu sa zvyšujúci výskyt pohlavných chorôb, hlavne syfilisu a vírusových infekcií vrátane pandémie AIDS. Progresívne znečisťovanie a ničenie životného prostredia a nevhodná životospráva vedú k stále častejšiemu výskytu ekzémových chorôb a kožných nádorov. Pri zvyšujúcom sa počte imunodeficientných ľudí pozorujeme nárast výskytu mykotických infekcií (kožných, slizničných aj systémových). A nakoniec komercionalizácia dnešnej spoločnosti vrátane medziľudských vzťahov, s násilným vnucovaním ideálu „večnej mladosti a krásy“ dostáva do popredia pododbor korektívnej a estetickej dermatológie. Tieto skutočnosti nás viedli pri výbere vhodných tém do Via Practica. Diskutované témy sú: akné, atopická dermatitída, mykózy, psoriáza a syfilis. Dôvody pre výber tém boli nasledujúce: • Častý výskyt (napr. atopická dermatitída) alebo opätovne sa zvyšujúci nárast (napr. syfilis) uvedených chorôb, čím sa stávajú (aj) verejno-zdravotníckym problémom. • Zdravotné problémy často s dlhotrvajúcim priebehom. • Psycho-sociálne problémy, ktoré spôsobujú. To môže viesť k sťaženému spoločenskému uplatneniu, vrátane medziľudských vzťahov. Vďaka uvedeným skutočnostiam sa každý praktický lekár vo svojej praxi stretáva s týmito chorobami. Je preto vystavený otázkam pacientov, ktoré sa týkajú patogenézy týchto chorôb a možností modernej terapie. V mene kolektívu autorov dúfam, že naši praktickí lekári nájdu v článkoch zaujímavé informácie, ktoré im pomôžu zlepšiť starostlivosť o svojich pacientov a súčasne ich podnietia k ďalšej plodnej spolupráci s odbornými lekármi – dermatovenerológmi.

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť