Via practica 5/2016

Autoimunitné polyneuropatie

doc. MUDr. Peter Špalek, PhD.

Polyneuropatie patria k najčastejším neurologickým ochoreniam a pacienti s polyneuropatiami často navštevujú ambulanciu všeobecného lekára. Polyneuropatie tvoria heterogénnu skupinu porúch periférnych nervov. Ide o difúzne alebo viacpočetné systémové postihnutie periférnych nervov, ktoré spôsobujú rôzne endogénne a exogénne vplyvy. Podľa etiológie sa delia polyneuropatie na metabolické, toxické, infekčné/zápalové, hereditárne, paraneoplastické, pri deficite vitamínov a pri malnutrícii. V posledných rokoch sa dokázala pri niektorých polyneuropatiách autoimunitná etiopatogenéza. Patria k nim akútna polyradikuloneuritída Guillain-Barré a jej varianty, chronická inflamatórna demyelinizačná polyneuropatia (CIDP), multifokálna motorická neuropatia (MMN), gluténová polyneuropatia a paraproteinemické polyneuropatie. Prognóza pacientov s autoimunitnými polyneuropatiami závisí od včasného určenia správnej diagnózy a od včasnej ordinácie adekvátnej imunoterapie. Cieľom článku je poukázať na základné klinické charakteristiky autoimunitných polyneuropatií, ktoré umožňujú ich včasnú diagnostiku a na formy imunoterapie, ktoré sú účinné v ich liečbe.

Kľúčové slová: ochorenia periférnych nervov, autoimunitné polyneuropatie, klinický obraz, diagnostika, imunoterapia

stiahnuť celý článok v pdf

Autoimmune polyneuropathies

Polyneuropathies belong to most frequent neurologic disorders and patients with polyneuropathies are often seen in general practitioner´s out-patient care. Polyneuropathies are a heterogenous group of diffuse or multiple systemic disorders of peripheral nerves caused by various endogenous and exogenous factors. According to etiology polyneuropathies are classified as metabolic, toxic, inflammatory, hereditary, paraneoplastic, due to vitamin deficits, and malnutrition. In some polyneuropathies an autoimmune etiology was cleared in last years – acute polyradiculoneuritis Guillain-Barré and its variants, chronic inflammatory demyelinating neuropathy, multifocal motor neuropathy, gluten polyneuropathy and paraproteinaemic neuropathies. The prognosis of patients with autoimmune polyneuropathies depends on early recognition of correct diagnosis and on early application of adequate immunotherapy. The aim of the paper is to focus on the cardinal clinical characteristics of autoimmune polyneuropathies enabling their early diagnosis and to focus on the types of immunotherapy effective in their treatment.

Keywords: peripheral nerve disorders, autoimmune polyneuropathies, clinical characteristics, diagnostics, immunotherapy