Psychiatria pre prax 5/2001

Rodové rozdiely v klinickom obraze depresie hospitalizovaných pacientov

doc. MUDr. Viera Kořínková, CSc., MUDr. Silvia Kačincová, doc. MUDr. Vladimír Novotný, CSc., MUDr. René Pospíšil, MUDr. Ľubica Vojteková

Výsledky analýzy chorobopisov 200 pacientov (100 žien) hospitalizovaných na Psychiatrickej klinike Bratislava pre depresiu potvrdzujú údaje z literatúry o špecifikách depresie u mužov: častejšia komorbidita so škodlivým užívaním návykových látok, častejšie psychosociálne „spúšťače“ depresívnej poruchy, ťažšie stupne depresie a v klinickom obraze častejšie príznaky iritability. Tieto faktory sťažujú rozpoznanie depresie, predstavujú riziko z hľadiska suicidia a sú dôležité aj z hľadiska výberu farmakoterapie. Výhodné sú antidepresíva zo skupiny selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): nemajú návykový potenciál a majú spoľahlivý afektivitu a impulzivitu kontrolujúci efekt, ktorý obvykle nastupuje skôr ako vlastný antidepresívny účinok.

Rodové rozdiely v klinickom obraze depresie hospitalizovaných pacientov

Výsledky analýzy chorobopisov 200 pacientov (100 žien) hospitalizovaných na Psychiatrickej klinike Bratislava pre depresiu potvrdzujú údaje z literatúry o špecifikách depresie u mužov: častejšia komorbidita so škodlivým užívaním návykových látok, častejšie psychosociálne „spúšťače“ depresívnej poruchy, ťažšie stupne depresie a v klinickom obraze častejšie príznaky iritability. Tieto faktory sťažujú rozpoznanie depresie, predstavujú riziko z hľadiska suicidia a sú dôležité aj z hľadiska výberu farmakoterapie. Výhodné sú antidepresíva zo skupiny selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): nemajú návykový potenciál a majú spoľahlivý afektivitu a impulzivitu kontrolujúci efekt, ktorý obvykle nastupuje skôr ako vlastný antidepresívny účinok.