-1.png)
Psychiatria pre prax 6/2004
Porovnanie výskytu suicidálnych myšlienok u ambulantných psychiatrických pacientov a pacientov bez psychiatrickej záťaže
Suicidálne fenomény predstavujú kontinuum od suicidálnych myšlienok cez suicidálne pokusy až po kompletné suicídium. Toto vysvetlenie je jednoduché, ale vyžaduje celkový obraz spektra suicidálnych kognícií a správania (Paykel, 1992). Príčiny suicidálnych myšlienok a suicidálneho konania sú rôzne a veľmi variabilné. Neuropsychologický deficit v kontexte psychiatrických porúch môže byť spojený so suicidálnym rizikom, najmä u depresívnych pacientov (Keilp et al., 2001) ale tiež u psychóz, závislostí a iných psychiatrických diagnóz (Mann, 1999). Suicidálne myšlienky sa môžu meniť v type a stupni, napríklad od krátkych myšlienok na svoju smrť cez aktívne plánovanie a seriózny suicidálny akt (Paykel, 1992, Hoschl, 2002). Vyššia suicidálna frekvencia bola zistená u mužov, u starších ľudí (nad 70 rokov), ale tiež u mladších jedincov, osamelých, ovdovelých, rozvedených. Rizikovými sa javia vysoko náročné povolania – doktori, právnici, zdravotné sestry, umelci (Hawton, 1988). Mnohé štúdie sa zaoberajú tým, ako psychiatri reagujú na pacientovo suicídium (Hendin, 2000, Marshall, 1980, Eagles, 2001). Ale menej pozornosti sa kladie na rolu psychiatra vo formovaní udalostí, ktoré vedú ku suicídiu pacienta (Campbell, 2002). Psychiater by sa nemal báť priamo sa pýtať pacienta na suicidálne myšlienky, lebo práve ich včasné odhalenie môže byť dôležité pre ďalší terapeutický postup. Okrem psychofarmakoterapie je dôležité vytvorenie jasne definovanej terapeutickej aliancie pacient-lekár v rámci psychodynamickej psychoterapie (Plakun, 2001) alebo kognitívno-behaviorálnej psychoterapie (Praško, 2001). Do nášho prieskumu sme zaradili 40 náhodne vybraných psychiatrických pacientov liečených na dvoch psychiatrických ambulanciách (skupina A) a 20 pacientov náhodne vybraných na ambulancii praktického lekára, ktorí boli bez psychiatrickej záťaže (skupina B). V skupine A psychiatrických pacientov bol signifikantne vyšší výskyt suicidálnych myšlienok při aktuálnom vyšetrení (15/40) oproti skupine B (1/20), pričom ale výskyt suicidálnych myšlienok v minulosti bol vyšší v skupine B pacientov bez psychiatrickej záťaže (10/20) oproti skupine A (15/40). Suicidálne tendencie v minulosti uvádzali 6 zo 40 pacientov v skupine A a 1 z 20 pacientov v skupine B. Priemerné skóre HAMD, HAMA, Beckovej škály pre úzkosť boli vyššie v skupine A psychiatricky liečených pacientov oproti kontrolnej skupine B bez psychiatrickej záťaže.
Porovnanie výskytu suicidálnych myšlienok u ambulantných psychiatrických pacientov a pacientov bez psychiatrickej záťaže
Suicidálne fenomény predstavujú kontinuum od suicidálnych myšlienok cez suicidálne pokusy až po kompletné suicídium. Toto vysvetlenie je jednoduché, ale vyžaduje celkový obraz spektra suicidálnych kognícií a správania (Paykel, 1992). Príčiny suicidálnych myšlienok a suicidálneho konania sú rôzne a veľmi variabilné. Neuropsychologický deficit v kontexte psychiatrických porúch môže byť spojený so suicidálnym rizikom, najmä u depresívnych pacientov (Keilp et al., 2001) ale tiež u psychóz, závislostí a iných psychiatrických diagnóz (Mann, 1999). Suicidálne myšlienky sa môžu meniť v type a stupni, napríklad od krátkych myšlienok na svoju smrť cez aktívne plánovanie a seriózny suicidálny akt (Paykel, 1992, Hoschl, 2002). Vyššia suicidálna frekvencia bola zistená u mužov, u starších ľudí (nad 70 rokov), ale tiež u mladších jedincov, osamelých, ovdovelých, rozvedených. Rizikovými sa javia vysoko náročné povolania – doktori, právnici, zdravotné sestry, umelci (Hawton, 1988). Mnohé štúdie sa zaoberajú tým, ako psychiatri reagujú na pacientovo suicídium (Hendin, 2000, Marshall, 1980, Eagles, 2001). Ale menej pozornosti sa kladie na rolu psychiatra vo formovaní udalostí, ktoré vedú ku suicídiu pacienta (Campbell, 2002). Psychiater by sa nemal báť priamo sa pýtať pacienta na suicidálne myšlienky, lebo práve ich včasné odhalenie môže byť dôležité pre ďalší terapeutický postup. Okrem psychofarmakoterapie je dôležité vytvorenie jasne definovanej terapeutickej aliancie pacient-lekár v rámci psychodynamickej psychoterapie (Plakun, 2001) alebo kognitívno-behaviorálnej psychoterapie (Praško, 2001). Do nášho prieskumu sme zaradili 40 náhodne vybraných psychiatrických pacientov liečených na dvoch psychiatrických ambulanciách (skupina A) a 20 pacientov náhodne vybraných na ambulancii praktického lekára, ktorí boli bez psychiatrickej záťaže (skupina B). V skupine A psychiatrických pacientov bol signifikantne vyšší výskyt suicidálnych myšlienok při aktuálnom vyšetrení (15/40) oproti skupine B (1/20), pričom ale výskyt suicidálnych myšlienok v minulosti bol vyšší v skupine B pacientov bez psychiatrickej záťaže (10/20) oproti skupine A (15/40). Suicidálne tendencie v minulosti uvádzali 6 zo 40 pacientov v skupine A a 1 z 20 pacientov v skupine B. Priemerné skóre HAMD, HAMA, Beckovej škály pre úzkosť boli vyššie v skupine A psychiatricky liečených pacientov oproti kontrolnej skupine B bez psychiatrickej záťaže.
