Psychiatria pre prax 1/2004

Hyperkinetická porucha a syndróm z aspektu psychofarmakoterapie

MUDr. Igor Ondrejka, PhD., MUDr. Milena Drímalová, CSc.

Nepozornosť, impulzivita a hyperaktivita, trvajúce aspoň 6 mesiacov, so začiatkom pred 7. rokom života dieťaťa sú špecifické symptómy hyperkinetickej poruchy (7). Nakoľko ide o primárnu biologickú dysfunkciu s geneticky alebo organicky determinovanými deficitmi v noradrenergickej a dopamínergickej neurotransmisii CNS, liekmi prvej voľby sú stimulanciá, ktoré zatiaľ na Slovensku nie sú registrované. Na základe konsenzu známych expertov v pedopsychiatrii bol vypracovaný algoritmus liečby hyperkinetických porúch u detí „The Texas Childrens Medication Algorithm Project“, ktorý obsahuje doporučené terapeutické postupy v súlade s údajmi evidence-based medicine. Psychostimulanciá sú podľa tohto algoritmu liekmi prvej voľby v liečbe hyperkinetickej poruchy v detstve (4, 5). Ani liek druhej voľby, atomoxetín (NaRI – inhibítor spätného vychytávania noradrenalínu), ktorý nie je stimulanciom, nemáme k dispozícii. Liekmi ďalšej voľby sú antidepresíva s preferenčne noradrenergickým alebo dopamínergickým účinkom. Diskutuje sa o význame serotonínergickej neurotransmisie pri hyperkinetickej poruche (1). Podľa niektorých autorov sú možnou alternatívou terapie aj neuroleptiká, pretože ich nízke dávky stimulujú dopamínové presynaptické autoreceptory a tým zvyšujú túto neurotransmisiu (5). V prípade výskytu afektívnych symptómov pri hyperkinetickej poruche sa niekedy odporúčajú aj antikonvulzíva. Pre podporu maturácie CNS sa môžu ordinovať nootropiká a vitamín B6 (3).

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť