Onkológia 1/2009

mTOR inhibítory v liečbe pokročilého karcinómu obličky

MUDr. Radovan Barilla, PhD., MUDr. Zuzana Syčová-Milá

Karcinóm obličky tvorí asi 4 % všetkých zhubných nádorov. V posledných rokoch sa výrazne zlepšili naše vedomosti o patogenéze karcinómov z obličkových buniek, najmä vďaka novým poznatkom o vzťahu medzi dysfunkciou génu VHL (von Hippel-Lindau) a vznikom ochorenia. Mammalian target of rapamycin (mTOR) reguluje nutričné zásobenie, bunkový rast a angiogenézu reguláciou viacerých dôležitých proteínov, vrátane hypoxia inducibilného faktora (HIF). Prakticky jediným preparátom do roku 2005, ktorý bol americkou Food and Drug Administration (FDA) schválený na terapiu pokročilého karcinómu obličky, bol vysokodávkovaný interleukín 2 patriaci medzi cytokíny. V ostatnom čase sa však objavili vďaka novým poznatkom v oblasti molekulárnej biológie nové možnosti liečby. Sunitinib a bevacizumab sa dnes považujú za liečbu prvej voľby u pacientov s dobrou a intermediárnou prognózou a sorafenib za liečbu voľby v 2. línii v rovnakej skupinej pacientov predliečených cytokínmi s progresiou choroby. Temsirolimus a everolimus, analógy rapamycínu, boli skúšané v klinických štúdiách fázy III v 1. a 2. línii liečby pacientov s pokročilým metastatickým svetlobunkovým karcinómom obličky.

Kľúčové slová: karcinóm obličky, VHL gén, prognostické kritériá, rapamycín, mTOR inhibítory, temsirolimus, everolimus

stiahnuť celý článok v pdf

mTOR inhibitors in the treatment of advanced renal cell carcinoma

Renal Cell Carcinoma (RCC) accounts for approximately 4 % of all malignancies. Much is known about the pathogenesis of RCC because of studies examining its close relationship with dysfunction of the Von Hippel-Lindau gene (VHL) and hypoxia inducible factor (HIF). Mammalian target of rapamycin (mTOR) regulates nutritional needs, cell growth, and angiogenesisi in cells by downregulating or upregulating a variety of proteins including HIF. Until 2005, only a single agent high dose interleukin 2 was approved by Food and Drug Administration (FDA) for treatment of tadvanced renal cell carcinoma. More recently thanks to better knowledges in the field of molecular biology new treatment options appeared. Sunitinib and bevacizumab are currently considered to be treatment of first choice for patients in good and intermediate prognostic group and sorafenib is preffered second line treatment in the same patient population pretreated with cytokines after disease progression. Temsirolimus and everolimus, rapamycin analouges, have recently been tested in III trials in first and second line treatment in patients with advanced metastatic clear cell renal cell carcinoma.

Keywords: renal cell cancer, VHL gene, prognostic criteria, rapamycin, mTOR inhibitors, temsirolimus, everolimus