Onkológia 6/2022

Mnohopočetný myelóm a celotelové zobrazovacie vyšetrenia: ktoré, kedy a prečo?

MUDr. Martina Vranovská, MUDr. Andrej Vranovský, PhD.

Mnohopočetný myelóm je hematologická malignita charakterizovaná klonálnou proliferáciou plazmatických buniek v kostnej dreni s produkciou abnormálnych imunoglobulínov, ktorá vedie k deštrukcii mineralizovanej kosti, poškodeniu obličiek, anémii a hyperkalcémii. Postihnutie kostí je najčastejší klinický prejav myelómu a je jedným z kritérií potreby začatia liečby. V poslednej dekáde, s rozvojom nových zobrazovacích techník, narastá ich význam v zobrazení skeletu pri mnohopočetnom myelóme. Medzinárodné pracovné skupiny ako European Myeloma Network (EMN), European Society of Medical Oncology (ESMO) a International Myeloma Working Group (IMWG) definovali postavenie a využitie celotelových zobrazovacích vyšetrení v manažmente pacientov s dyskráziami plazmatických buniek. Celotelové „low dose“ CT vyšetrenie (WB LDCT) je v súčasnosti najvhodnejšou metódou na detekciu osteolytických lézií u pacientov s podozrením na mnohopočetný myelóm a nahrádza konvenčnú rádiografiu. Celotelové MRI (alebo aspoň axiálne MRI, ak WB MRI nie je dostupné) by malo byť doplnené všetkým pacientom s tlejúcim (smoldering) mnohopočetným myelómom, ak neboli dokázané osteolytické lézie na WB LDCT. MRI môže odhaliť okultné lézie v KD, ktoré indikujú potrebu začatia liečby. PET/CT vyšetrenie je menej presné v diagnostike difúznej infiltrácie KD v porovnaní s MRI, ale je to najlepšia metóda na zhodnotenie odpovede na liečbu, posúdenie kompletnej remisie ochorenia a na ďalšie sledovanie pacienta. Naďalej prebieha úsilie o zjednotenie interpretácie a reportovania nálezov zobrazovacích techník u pacientov s myelómom a inými ochoreniami plazmatických buniek.

Kľúčové slová: mnohopočetný myelóm, monoklonálna gamapatia nejasného významu, osteolytické lézie, celotelové zobrazovacie techniky, fokálne lézie v kostnej dreni

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

Multiple myeloma and whole body imaging techniques: what, when and why?

Multiple myeloma is a hematologic malignancy characterized by clonal proliferation of the plasma cells in the bone marrow with the production of abnormal immunoglobulins leading to the destruction of mineralized bones, kidney impairment, anemia, and hypercalcemia. Skeletal damage is one of the most frequent clinical symptoms of myeloma and is a criterion for treatment initiation. The development of new imaging techniques increased the importance of skeleton imaging in multiple myeloma. International working groups like European Myeloma Network (EMN), European Society of Medical Oncology (ESMO), and International Myeloma Working Group (IMWG) defined the role and utilization of the whole-body imaging in the management of patients with plasma cell dyscrasias. Whole-body low-dose CT (WB LDCT) is currently the most suitable method for detecting osteolytic lesions in patients suspected of multiple myeloma and substitutes conventional radiography. Whole-body MRI (or axial MRI in case WB MRI is unavailable) should be added in all patients with smoldering myeloma if WB LDCT did not detect osteolytic lesions. MRI can detect occult lesions in the bone marrow, indicating the necessity of treatment initiation. PET/CT is less precise in the detection of diffuse bone marrow infiltration compared with MRI, still it is the best method for evaluation of the response to treatment, confirmation of complete remission, and further follow-up of patients. There is an ongoing effort to unify the interpretation and reporting of findings of imaging techniques in patients with myeloma and other plasma cell dyscrasias.

Keywords: multiple myeloma, monoclonal gammopathy of undetermined significance, osteolytic lesions, whole body imaging techniques, focal bone marrow lesions