Onkológia 6/2011

Hepatitída B u onkologických pacientov liečených chemoterapiou

MUDr. Tomáš Šálek, doc. MUDr. Peter Jarčuška, PhD., MUDr. Sylvia Dražilová, MUDr. Marian Oltman, MUDr. Ľubomír Skladaný

K reaktivácii hepatitídy B môže dôjsť počas chemoterapie či imunosupresívnej liečby alebo po ich skončení. Reaktivácia hepatitídy B môže viesť k asymptomatickej alebo symptomatickej hepatitíde, k zlyhaniu pečene alebo k úmrtiu, asociovanému s reaktiváciou HBV. Medzi rizikové faktory, asociované s reaktiváciou HBV patria: vysoká hladina HBV DNA, HBeAg pozitivita, mužské pohlavie, hematologické malignity, liečba kortikoidmi alebo rituximabom. Profylaktická liečba hepatitídy nukleot(z)idovými analógmi redukuje incidenciu reaktivácie hepatitídy B. Klinické štúdie dokumentovali, že profylaktická antivírusová liečby nukleot(z)idovými analógmi je u onkologických pacientov výhodnejšia ako terapia reaktivácie hepatitídy B. Nukleot(z)idové analógy s nízkou bariérou rezistencie (lamivudín) môžu byť použité pri prepodkladanom krátkom trvaní onkologickej liečby (≤ 12 mesiacov) a nedetegovateľnej hladine HBV DNA pred onkologickou liečbou. Nukleot(z)idové analógy s vysokou bariérou rezistencie (entekavir, tenofoovir) môžu byť použité pri prepodkladanom trvaní onkologickej liečby viac ako 12 mesiacov. Je odporúčané pokračovať v profylaktickej terapii nukleot(z)idovými analógmi aj po ukončení chemoterapie alebo imunosupresívnej liečby. V článku sú uvedené odporúčania EASL, AASLD a ASCO pre manažment chronickej hepatitídy B u onkologických pacientov.

Kľúčové slová: reaktivácia hepatitídy B, onkologickí pacienti, nukleot(z)idové analógy, lamivudín, tenofovir, entekavir.

stiahnuť celý článok v pdf

Hepatitis B in the cancer patients treated by chemotherapy

Hepatitis B could be reactivated during or after cessation of chemo- and immunosupresive therapy in the cancer patients. Reactivaton of HBV infection could lead to asymptomatic or symptomatic hepatitis B, to liver failure or to death related to HBV reactivation. Risk factors associated with HBV reactivation include high HBV DNA levels, HBe antigen positivity, male gender, heamatological malignancies and treatment with corticosteroids or rituximab. Prophylactic therapy by nucleot(s)ide analogues reduces hepatitis B flares incidence. Clinical trials have demonstrated that prophylactic antiviral therapy by nucleot(s)ide analogues is superior to deffered treatment in the cancer patients. Nucleot(s)ide analogues with low barrier to resistance (lamivudine) can be used if the anticipated duration of the cancer treatment is short (≤ 12 months) and baseline HBV DNA is not detectable. Nucleot(s)ide analogues with high barrier to resistance (entecavir, tenofovir) can be used if the anticipated duration of the cancer treatment is longer than 12 months. It is recommended to continue prophylactic therapy with nucleot(s)ide analogues after withdrawal of chemo- and immunosupresive therapy. EASL, AASLD and ASCO guidelines for management of chronic hepatitis B in the cancer patients are presented in this paper.

Keywords: hepatitis B reactivation, cancer patients, nucleot(s)ide analogues, lamivudine, tenofovir, entecavir.