Onkológia 3/2014

Diagnostika a liečba chronickej myelomonocytovej leukémie v rokoch 2000 – 2013: výsledky z dvoch hematologických centier

MUDr. Peter Rohoň, Ph.D., MUDr. Petra Bělohlávková, MUDr. Zuzana Rusiňáková, MUDr. Jaroslava Voglová, MUDr. Luděk Raida, Ph.D., MUDr. Alžběta Zavřelová, doc. MUDr. Pavel Žák, CSc.

Úvod: Chronická myelomonocytová leukémia (CMML) je klonová porucha hematopoetickej kmeňovej bunky zaradená medzi myelodysplastické/ myeloproliferatívne ochorenia, ktorá sa vyskytuje prevažne u starších osôb. Cieľ: Popísať súbor pacientov s CMML diagnostikovaných a liečených v Olomouci a Hradci Králové v rokoch 2000 – 2013 s prihliadnutím k novému skórovaciemu systému a modernej terapii. Súbor pacientov, metódy: Do hodnotenia bola zahrnutá skupina 35 osôb (21 mužov, 14 žien) s vekovým mediánom 67,5 roka (47 – 85). (Podľa WHO klasifikácie z roku 2008 bol pomer CMML -1/CMML2 (22/13) a podľa FAB klasifikácie pomer myelodyplastického/myeloproliferatívneho variantu 19/16. Pre účely prognostickej klasifikácie bolo použité CPSS skóre (WHO klasifikácia, FAB klasifikácia, cytogenetika, transfúzna závislosť). Podľa tohto systému boli piati pacienti zo skupiny nízkeho, 13 zo skupiny intermediárneho-1 a 14 zo skupiny intermediárneho-2 rizika, dvaja pacienti neboli hodnotení. Iba 6 osôb z celého súboru podstúpilo alogénnu transplantáciu (ASCT), traja pacienti žijú s prejavmi limitovanej chronickej formy GvHD (reakcie štepu proti hostiteľovi), traja pacienti zomreli v dôsledku infekčných komplikácií či progresie choroby. Analýza prežitia sa realizovala pomocou Kaplanovej-Meierovej metódy. Výsledky: S mediánom sledovania 19,5 mesiaca (5 – 126) žije 14 osôb. Pravdepodobnosť 5-ročného celkového prežitia (OS) v našom neselektovanom súbore je 22,7 %. CPSS sa javí ako dobrý prognostický ukazovateľ (LR vs. INT-1 vs. INT-2; p = 0,004). Medzi podskupinami podľa WHO 2008 a FAB klasifikácie neboli štatisticky signifikantné rozdiely. Komplexné cytogenetické zmeny a monozómia 7 boli nezávislými negatívnymi prognostickými ukazovateľmi. Záver: Všetky hodnotenia sú limitované obmedzeným počtom pacientov v súbore. Nový, jednoduchý skórovací systém CPSS sa zdá dobrým prognostickým ukazovateľom. V poslednom období dochádza k spresneniu diagnostiky CMML (väčšina pacientov v súbore je z obdoba posledných 5 rokov) a liečby novými molekulami (5-azacytidín, 5-AZA). Hoci existuje snaha o zavedenie poznatkov z molekulovej biológie CMML (napríklad mutácie TET2 génu) do stratégie liečby, jej výsledky sú stále neuspokojivé.

Kľúčové slová: chronická myelomonocytová leukémia, patogenéza, celkové prežitie, CPSS, liečba.

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

Diagnostics and treatment of chronic myelomonocytic leukemia in the years 2000-2013 – results from 2 hematologic centres

Introduction: Chronic myelomonocytic leukemia (CMML) is a clonal hematopoietic stem cell disorder classified as a myelodysplastic/ myeloproliferative neoplasm that occurs mainly in the elderly. Purpose: To describe patients with CMML diagnosed and treated in (pracovisko) in the years 2000-2013 with regard to the new scoring system and modern therapy. Patients and methods: 35 patients (21 men, 14 women) with a median age of 67,5 years (47-85) were evaluated. Distribution by WHO 2008 classification showed CMML-1/CMML2 ratio (22/13) and by FAB classification myelodysplastic/myeloproliferative variant 19/16. CPSS score was used for prognostic evaluation (WHO and FAB classification, cytogenetics, transfusion dependency). According to this scoring system 5 patients were from low, 13 from intermediate-1, 14 from intermediate-2 risk group and 2 patients were not evaluated. Only six individuals from the whole cohort underwent allogeneic transplantation (ASCT), in 3 patients the signs of limited chronic GvHD (graft versus host disease) are observed, 3 patients died because of infections or disease progression. Survival analysis was performed using the Kaplan-Meier method. Results: 14 people live with median follow-up 19,5 months (5-126). Probability of 5-years overall survival (OS) in our unselected group of patients is22,7%. CPSS has proved to be a good prognostic indicator (LR vs. INT-1 vs. INT-2, p=0,004). No statistically significant differences were observed in subgroups according to WHO 2008 and FAB classification. Complex cytogenetic aberrations and monosomy 7 were independent negative prognostic indicators. Conclusion: All evaluations are limited by the small number of patients in our cohort. New, simple scoring system CPSS seems to be a good prognostic indicator. Recently, there is a more accurate diagnosis of CMML (the majority of patients is from the period of last five years) and the treatment with new molecules (5-azacytidine, 5-AZA). Although the new information from molecular biology of CMML (e.g. TET2 gene mutation) are implemented into treatment strategies, the results are still unsatisfactory.

Keywords: chronic myelomonocytic leukemia, pathogenesis, overall survival, CPSS, treatment.