Onkológia 5/2007

CHEMOPREVENCIA KARCINÓMU PRSNÍKA

prof. MUDr. Ľudovít M. Jurga, DrSc., prof. MUDr. Myrón Malý, CSc.

Chemoprevencia predstavuje jednu z viacerých sľubných stratégií zníženia incidencie zhubných nádorov. Pri hodnotení chemopreventívnych agens sú však potrebné citlivé biomarkery poskytujúce objektívny dôkaz klinického zisku. Žiaduci je rýchly a účinný prenos prehlbujúcich sa genetických a epigenetických informácií použiteľných v prevencii, včasnej diagnostike a liečbe onkologických pacientov. Zistenie vrodených mutácií génov spojených so zvýšeným rizikom zhubných nádorov otvorilo novú oblasť onkológie, v dôsledku čoho sa onkogenetika stále viac integruje do modernej klinickej onkológie. Pokroky v biológii zhubných nádorov a medicínskeho zobrazovania vyústili do realizácie viacerých skríningových testov. Skríningové testy u karcinómu prsníka zahŕňajú samovyšetrovanie, vyšetrenie lekárom, mamografiu a magnetickú rezonanciu, ktorá sa ukazuje, zvlášť u mladých žien, ako citlivejšia pri zachovanej špecificite. Pre benefit skríningu platí, že skríningom včasnejšie zachytená choroba musí byť efektívnejšie liečená a liečba musí dávať lepšie výsledky v porovnaní so situáciou, keď sa liečba realizuje až na základe objavenia sa príznakov ochorenia. Samozrejme, zisk musí byť vyvážený rizikom poškodenia. Prevencia v onkológii všeobecne vychádza z dvoch záverov: 1. zhubné nádory sú preventabilné, 2. mnohé z najúčinnejších preventívnych stratégií sú založené na zmene životného štýlu (tabakizmus, diéta, cvičenie, obezita). Osobitná pozornosť sa venuje prevencii hormonálne závislého karcinómu prsníka. Napriek pozitívnym výsledkom prospektívnych randomizovaných placebo kontrolovaných štúdií, chemoprevencia tamoxifenom, raloxifenom a inhibítormi aromatáz nie je nateraz štandardným postupom, ich aplikácia sa realizuje v klinických štúdiach, s očakávaním výsledkov v najbližšej dobe. Problémom je tiež akceptovanie chemoprevencie u rizikových skupín žien. Nedávno J. Tchou et al publikovali správu, v ktorej zo 137 rizikových žien, ktorým bola navrhnutá chemoprevencia tamoxifenom, liečbu akceptovalo 57 žien, t.j. 42 %.

Kľúčové slová: chemoprevencia zhubných nádorov, chemoprevencia karcinómu prsníka, Onkogenetika, životný štýl, SERMs (selektívne modifikátory estrogénnych receptorov), inhibítory aromatáz, rizikové skupiny žien

CHEMOPREVENTION OF BREAST CANCER

In evaluating chemopreventive agents, the development of surrogate end point biomarkers that provide objective evidence of clinical benefit remain extremely challenging. There is a need for rapid and efficient translation of the rapidly emerging wealth of genetic and epigenetic information to initiatives for cancer prevention and early detection , as well as to those for improving patient management. The discovery of inherited mutations of genes associated with increased risk of cancer has opened a new field of cancer medicine and so cancer genetics is increasingly becoming integrated into the practice of modern medical oncology. Advances in cancer biology and medical imaging have led to a number of screening tests. Breast cancer screening modalities include breast-self examinations, examination by physiacian, mammography and magnetic resonance imaging which appears to be more sensitive than mammography at a similar level of specificity, especially in young women with dense breasts. However, to be of benefit, screening must find disease earlier and lead to an efficacious treatment must offer better outcome compared treatment at the onset of symptoms. Moreover, the benefits must also outweigh the harm. Analyses of behavior and cancer prevention provided two conclusions: 1. cancer can be prevented, 2. many of the most powerful preventive strategies are based on changing lifestyles (tobacco use, diet, exercise, and obesity). Special attention is devoted to prevention of hormone-related breast cancer. Despite the positive results of prospective randomized placebo-controlled studies, endorsement from various professional societies, and approval by the US FDA, the use of tamoxifen for risk reduction has been limited. More recently J. Tchou et al found that out of 137 women offered preventive tamoxifen therapy, only 57 (42 %) accepted treatment.

Keywords: chemoprevention of cancer, chemoprevention of breast cancer, cancer genetics, lifestyle, SERMs (selective estrogen receptors modifiers), aromatase inhibitors, risk group of women