Neurológia pre prax 6/2003

Etiopatogenéza zajakavosti vo svetle nových poznatkov

prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD.

Zajakavosťou sa dnes zaoberá toľko odborov, že sa dokonca začína používať termín balbutológia ako spoločný termín, vyjadrujúci vzájomný prienik poznatkov z disciplín zacielených na tento problém. Pokiaľ ide o etiológiu vzhľadom na jej možné orgánové pozadie, najnovšie poznatky prinášajú viacero informácií, potvrdzujúcich pravdepodobnú dyskoordináciu mozgových hemisfér. Patogenéza zajakavosti prebieha pravdepodobne v troch fázach (incipientná, fixovaná chronická zajakavosť), pričom v každej z nich má prienik nadmernej námahy, psychickej tenzie a dysfluencie svoje výrazné špecifiká. Ak má byť terapia úspešná, musí tieto špecifiká zohľadniť.

Kľúčové slová: zajakavosť, príčiny zajakavosti, patogenéza zajakavosti.

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť