Dermatológia pre prax 3/2021

Porovnanie výsledkov klinického vyšetrenia s výsledkami mikroskopického a kultivačného mykologického vyšetrenia od detí z oblasti Bratislavy v rokoch 2008 – 2017

doc. MUDr. Tibor Danilla, CSc.

Úvod: Keratinofilné huby spôsobujú typické prejavy, ale aj netypické prejavy, preto etiologická diagnostika je rozhodujúca pre liečbu a protiepidemické opatrenia. Cieľom práce je zistiť, či na stanovenie správnej diagnózy tinea postačuje klinické vyšetrenie a aká je zhoda či nezhoda s výsledkami mikroskopického a kultivačného mykologického vyšetrenia. Materiál a metódy: Použili sme metódu analýzy výsledkov mykologických vyšetrení Mykologického laboratória Detskej dermatovenerologickej kliniky LF UK a NÚDCH v rokoch 2008 – 2017. Mikroskopické vyšetrenia boli urobené v KOH preparátoch pod číslami bez diagnózy. Kultivačné vyšetrenia sa vykonali na Sabouraudovom glukózopeptonovom agare na šikmých pôdach v skúmavkách s počtom 9 až 24 inoklulácií. V rokoch 2008 až 2017 bolo vyšetrených 2 470 materiálov na prítomnosť vláknitých húb. Podľa diagnóz uvedených na sprievodných lístkoch na mykologické vyšetrenie sme vytvorili skupinu 1 (1699), kde odosielajúci lekári uviedli mykologickú diagnózu s podskupinami T. pedum, T. corporis, T. unguium a skupinu 2 (771), kde odosielajúci lekári uviedli nemykologickú diagnózu s podskupinami dermatitis atopica a iné dermatózy. Stanovili sme percento zhody medzi klinickou diagnózou a výsledkom mikroskopického a kultivačného mykologického vyšetrenia pre jednotlivé skupiny a podskupiny. Stanovili sme percento zhody alebo rozdielov pri mikroskopickom a kultivačnom mykologickom vyšetrení. Výsledky: V skupine 1 sa zistila zhoda klinickej diagnózy s mikroskopickým mykologickým vyšetrením v 26,6 % a pri kultivačnom mykologickom vyšetrení v 23,01 %. V skupine 2 bol klinický súhlas pri mikroskopickom mykologickom vyšetrení v 95,59 % a 95,72 % pri kultivačnom mykologickom vyšetrení. Súhlas mikroskopického a kultivačného mykologického vyšetrenia sa zistil v skupine 1 v 90,52 % a v skupine 2 v 97,28 %. Častejšie zlyhanie sa zistilo pri kultivačnom vyšetrení (5,10 %) ako pri mikroskopickom vyšetrení (2,37 %). Diskusia: Diskutuje sa o potrebe mykologického vyšetrenia, jednoduchosti realizácie, vysokej citlivosti mikroskopického mykologického vyšetrenia, potrebe druhového určenia, možných príčinách rozdielov vo výsledkoch z rôznych pracovísk. Záver: Mykologické vyšetrenie pre klinickú prax je nevyhnutné. Druhové určenie keratinofilných húb potrebuje dermatovenerológ pre uznanie tiney ako choroby z povolania, ale predovšetkým ho potrebuje verejné zdravotníctvo pre realizáciu protiepidemických opatrení.

Kľúčové slová: dermatofyty, mikroskopické mykologické vyšetrenie, kultivačné mykologické vyšetrenie, deti

Comparison of diagnosis with results mycological microscopic and cultivation examination from children in area of Bratislava in 2008 – 2017

Introduction: Keratinophilic fungi cause typical manifestations, but also atypical manifestations, therefore etiological diagnosis is crucial for treatment and anti-epidemic measures. The aim of the study was to determine whether a clinical examination is sufficient to determine the correct diagnosis and compare .with results of mycological microscopic and culture examinations. Material and methods: We used the method of analysis of mycological examination results of the Mycological Laboratory of the Pediatric Dermatovenereology Departmemnt LF UK and NÚDCH in years 2008 - 2017. Microscopic examinations were performed in KOH preparations. The examinations were done under numbers without diagnosis. Culture examinations were performed on Sabouraud glucose-pepton agar on sloping soils in tubes with 9 to 24 inoculations. There were 2,470 materials examined for the presence of filamentous fungi. According to the diagnoses on the accompanying mycological checklists, we created Group 1 (1699), where the referring physicians reported a mycological diagnosis with the subgroups of T. pedum, T. corporis, T. unguium and Group 2 (771), where dispatch doctors reported a non-mycological diagnosis with subgroups of dermatitis atopica and other dermatoses. We determined % agreement between clinical diagnosis and outcome of microscopic and culture mycological examination for individual groups and subgroups. We determined % consent or differences in microscopic and culture mycological examinations. Results: In Group 1, clinical diagnosis and microscopic mycological examinations were confirmed in 26.6% and 23.01% in culture examinations. In Group 2, clinical diagnosis and microscopic mycological examinations were confirmed in 95.59% and 95.72% when cultured. The agreement of microscopic and culture mycological examination was found in Group 1 in 90.52% and in Group 2 in 97.28%. More frequent failure was found in the culture examinations (5.10%) as in the microscopic examinations (2.37%). Discusion: The need for mycological examination, simplicity of implementation, high sensitivity of microscopic mycological examination, the need for species determination, possible causes of differences in results from different workplaces are discussed. Conclusion: Microscopic mycological examination is neceserry for clinical practice. Dermatologists need species determination for recognition tinea as a occupational disease, but first of all it need public health to implement anti-epidemic measures.

Keywords: dermatofytes, microscopic mycological examination, culture mycological examination, children