Anestéziológia a intenzívna medicína 1/2016

Vplyv TENS na hemodynamickú stabilitu pacientov počas operácie

doc. MUDr. Jozef Firment, PhD., MUDr. Teodor Bachleda, DESA

Cieľom tejto štúdie bolo porovnať vplyv transkutánnej elektrickej nervovej stimulácie (TENS) a konvenčnej opioidovej anestézie (OA) na hemodynamickú stabilitu pacientov počas kardiochirurgických operácií. V prospektívnej slepej porovnávacej štúdii sme náhodne randomizovali 34 pacientov indikovaných na primárne elektívne kardiochirurgické operácie chlopní alebo bypassu s použitím mimotelového obehu pre TENS alebo OA. V TENS skupine sme miesto konvenčnej analgézie až do cerkláže sterna elektricky bilaterálne stimulovali tri štandardizované akupunktúrne body bez akejkoľvek inej analgézie. V OA skupine bol podávaný kontinuálne sufentanil. Hemodynamické parametre (srdcová frekvencia, stredný artériový a stredný žilový tlak, srdcový výdaj) na začiatku anestézie, po sternotómii a na konci operácie, ako aj množstvá podaných katecholamínov (noradrenalín a adrenalín) boli štatisticky vyhodnotené neparametrickým Mann-Whitneyovým U-testom. Medzi skupinami sme nezistili štatisticky významný rozdiel ani v jednom z meraných hemodynamických parametrov. V skupine s TENS sme dokázali signifikantne nižšiu potrebu noradrenalínu na konci operácie (p = 0,02; medián 0 mcg/h pri TENS oproti 100 mcg/h pri OA). TENS sa zdá byť spoľahlivou metódou voľby z hľadiska hemodynamickej stability kardiochirurgických pacientov.

Kľúčové slová: TENS, opioidová anestézia, hemodynamické parametre

stiahnuť celý článok v pdf

TENS effect on hemodynamic stability of patients during surgery

The aim of this trial was to compare transcutaneous electrical nervous stimulation anaesthesia (TENS) and conventional opioid-anaesthesia (OA) with regard to the haemodynamic stability following open heart surgery. In prospective blinded control trail we randomly assigned 34 patients (TENS = 16; OA = 18) undergoing elective coronary artery bypass graft or valve surgery operation to receive either TENS or OA. The TENS group received electrostimulation bilateral at 3 international standardized acupuncture points until closure of thorax with no additional analgesia. In contrast, the OA group received continuous sufentanil infusion. Haemodynamic parameters (heart rate, mean arterial and venous pressure, cardiac output) measured at the beginning, after the sternotomy and at the end of the surgery as well as amounts of needed catecholamines (norepinephrine, epinephrine) were compared using non-parametric Mann-Whitney test. There was no significant difference in any of measured haemodynamic parameters between the groups. Except of that, the TENS group showed significantly lower demand on norepinephrine at the end of the surgery (p = 0.02; median 0 mcg/h in TENS versus 100 mcg/h in OA). TENS seems to be a reliable method in regard to haemodynamic stability in open heart surgery.

Keywords: TENS, opioid anaesthesia, haemodynamic parameters