Pediatria pre prax 1/2026

Riziko piercingu ušnice

MUDr. Adam Jančovič, MUDr. Irina Goljerová, CSc., MPH, MUDr. Patrik Mészáros

Cieľ: Opísať klinický prípad perichondritídy so vznikom abscesu po piercingu v chrupkovej časti ušnice. Zdôrazniť význam včasnej a správnej terapie pri prevencii trvalého poškodenia chrupky.

Kazuistika: 18-ročná pacientka, ktorá pred mesiacom podstúpila piercing ušnice v oblasti conchy, akútne navštívila ORL ambulanciu pre päťdňové bolesti, edém a hyperémiu ušnice v okolí piercingu. Počiatočná liečba v ambulancii zahŕňala odstránenie piercingu – náušnice, lokálnu aplikáciu dermálneho krému s betametazónom a gentamycínom a perorálnu liečbu antibiotikom s kombináciou amoxicilínu a kyseliny klavulánovej. Napriek uvedenej terapii vznikla fluktuácia a hnisavá secernácia a na piaty deň bola pacientka hospitalizovaná na našej ORL klinike. Podávali sme intravenóznu antibiotickú liečbu ciprofloxacínom a vykonali sme incíziu a drenáž subperichondrálneho a retroaurikulárneho abscesu v celkovej anestézii. Na ušnicu sme použili tlakový obväz. Kultivácia z výteru potvrdila prítomnosť Pseudomonas aeruginosa citlivú na ciprofloxacín a gentamycín. Tlakový obväz sme menili denne počas siedmich dní a antibiotická liečba pokračovala 14 dní od operácie. Chrupka zostala zachovaná s fyziologicky kontúrovanou ušnicou.

Diskusia: Popularita piercingov chrupkovej časti ušnice stúpa, najmä u adolescentov a mladých dospelých. Aplikácia sa často vykonáva v substerilných podmienkach so zlou informovanosťou o následnej starostlivosti. To môže viesť k vzniku perichondritídy a abscesu ušnice. Prevencia zahŕňa dôsledné dodržanie sterilných podmienok, použitie sterilizovateľných alebo jednorazových nástrojov a vhodných dezinfekčných prostriedkov. Pri infekcii je potrebné včas vyhľadať odbornú starostlivosť. Iniciálnu antibiotickú terapiu je potrebné cieliť proti Pseudomonas aeruginosa, ktorá v 95 % zapríčiňuje vznik perichondritídy. Fluorochinolóny sú liekom prvej voľby vzhľadom na dobrú citlivosť a penetráciu do tkanív ušnice. Pri formácii abscesu je nevyhnutná včasná incízia, drenáž a tlakový obväz na ochranu chrupky.

Záver: Edukácia klientov, personálu piercingových salónov a lekárov, dodržanie sterilných postupov a včasné vyhľadanie odbornej pomoci sú kľúčové kroky pre ochranu chrupky ušnice a prevenciu trvalého defektu.

Kľúčové slová: piercing ušnice, perichondritída ušnice, perichondrálny absces, Pseudomonas aeruginosa

Risk of ear piercing

Objective: To describe a clinical case of perichondritis with abscess formation after cartilage ear piercing and to emphasize the importance of early and appropriate therapy to prevent permanent cartilage damage.

Case report: An 18-year-old female who underwent ear concha piercing one month earlier presented acutely to the ORL office with five days of pain, swelling and erythema of the pinna around the piercing site. Initial outpatient treatment included removal of the earring, topical betamethasone/gentamicin and oral amoxicillin/clavulanate. Despite this therapy, fluctuance and purulent discharge developed and on day five the patient was admitted to our ENT clinic. We administered intravenous antibiotic ciprofloxacin and performed incision and drainage of subperichondrial and retroauricular abscesses under general anesthesia. Pressure dressing was applied to the auricle. Culture from the swab showed Pseudomonas aeruginosa sensitive to ciprofloxacin and gentamicin. The pressure dressing was changed daily for 7 days and antibiotic therapy continued for 14 days postoperatively. The cartilage was preserved and the auricle retained a normal contour.

Discussion: Cartilage ear piercings are increasingly popular, especially among adolescents and young adults. Piercings are often performed under substerile conditions with poor aftercare information, which can lead to perichondritis and auricular abscess. Prevention includes strict adherence to sterile technique, use of sterilizable or single‑use instruments and appropriate antiseptics. At the first sign of infection, specialist care should be sought promptly. Empiric antibiotic therapy should target Pseudomonas aeruginosa, which is the pathogen in approximately 95 % of perichondritis cases. Fluoroquinolones are first‑line drugs because of good activity and ear tissue penetration. When an abscess has formed, timely incision, drainage and pressure dressing are essential to protect the cartilage.

Conclusion: Education of clients, piercing‑parlor staff and physicians, adherence to sterile procedures and early specialist referral are key to protecting cartilage and preventing permanent deformity.

Keywords: ear piercing, auricular perichondritis, perichondral abscess, Pseudomonas aeruginosa