Nádory semenníkov v detskom veku // SOLEN

Pediatria pre prax 6/2025

Nádory semenníkov v detskom veku

doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD.

Testikulárne nádory sú v predpubertálnom veku zriedkavé v porovnaní s postpubertálnym obdobím a dospelosťou. Fyzikálne vyšetrenie, sérové markery (najmä alfafetoproteín) a ultrasonografia mieška zohrávajú dôležitú úlohu v ich diagnostike. Kľúčom k optimálnemu výsledku je včasné rozpoznanie klinických prejavov, najmä nebolestivého zväčšenia semenníka. Chirurgický výkon šetriaci semenníky nadobúda u detí čoraz väčší význam pre dominanciu benígnych nádorov. Pri malígnych tumoroch je štandardným prístupom radikálna inguinálna orchiektómia s následnou onkologickou liečbou (najmä chemoterapiou) podľa štádia ochorenia. Prognóza detských nádorov semenníka je vo všeobecnosti dobrá – väčšina pacientov sa vylieči. Dlhodobé sledovanie je však nevyhnutné z dôvodu možnej neskorej recidívy alebo nežiaducich účinkov liečby. Vzhľadom na raritu pediatrických testikulárnych tumorov by mal byť ich manažment multidisciplinárny a prísne centralizovaný.

Kľúčové slová: nádory semenníkov, detský vek, etiopatogenéza, rizikové faktory, diagnostika, diferenciálna diagnostika, liečba, sledovanie

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

Testicular tumors in childhood

Testicular tumors are rare in the prepubertal age compared with the postpubertal period and adulthood. Physical examination, serum markers (especially alpha-fetoprotein) and scrotal ultrasonography play an important role in their diagnosis. The key to an optimal outcome is early recognition of clinical manifestations, especially painless testicular enlargement. Testicular-sparing surgery is gaining increasing importance in children due to the dominance of benign tumors. For malignant tumors, radical inguinal orchiectomy followed by oncological treatment (especially chemotherapy) according to the stage of the disease is the standard approach. The prognosis of pediatric testicular tumors is generally good – most patients are cured. However, long-term follow-up is necessary due to possible late recurrence or adverse effects of treatment. Given the rarity of pediatric testicular tumors, their management should be multidisciplinary and strictly centralized.

Keywords: testicular tumors, childhood, etiopathogenesis, risk factors, diagnosis, differential diagnosis, treatment, follow-up