Onkológia 3/2018
Gravidita po onkologickej liečbe
MUDr. Katarína Rejleková, PhD.
Za posledné štyri desaťročia pozorujeme trend posunu materstva do vyššieho veku. Ak vezmeme do úvahy incidenciu malignít stúpajúcu s vekom, na jednej strane to znamená nárast žien diagnostikovaných v čase gravidity a na druhej strane nárast mladých žien túžiacich stať sa matkami po predchádzajúcej onkologickej liečbe. Vo všeobecnosti platí, že vyliečené pacientky s onkologickou diagnózou majú v porovnaní so všeobecnou populáciou žien nižšie percento úspešných gravidít. U žien s karcinómom prsníka je šanca na úspešné tehotenstvo najnižšia, takmer o 70 % nižšia v porovnaní s bežnou populáciou žien. Verí sa, že ide o sekundárny následok gonadotoxickej chemoterapie, prolongovanej terapie tamoxifénom pri HR+ (hormonálne receptory pozitívnom) karcinóme prsníka a všeobecne mylnej predstave zvýšeného rizika rekurencie karcinómu prsníka po gravidite. Okrem diagnózy karcinómu prsníka neboli stanovené žiadne obmedzenia v súvislosti s bezpečnosťou gravidity po onkologickej liečbe. Viaceré štúdie a metaanalýza poukázali na bezpečnosť gravidity u pacientok s karcinómom prsníka, ak nie lepšiu prognózu týchto žien. Neexistuje optimálny čas, kedy otehotnieť, ale je zmysluplné oddialiť graviditu o dva roky po stanovení diagnózy z dôvodu možnosti návratu adekvátnej funkcie vaječníkov ako i prekonania najvyššieho rizika skorej recidívy karcinómu prsníka. Vek je najdôležitejší determinant chemoterapiou a rádioterapiou-indukovanej ovariálnej dysfunkcie. Z ďalších ovplyvňujúcich faktorov je to použitie alkylačných látok, totálna dávka cytostatík, polia ako i dávka pelvickej rádioterapie. Súčasné použitie agonistov gonadotropín-uvoľňujúceho hormónu (GnRHa) s chemoterapiou v metaanalýze 12 randomizovaných štúdií u pacientok s karcinómom prsníka preukázalo dvojnásobný počet gravidít bez oslabenia primárnych cieľov, ale nepotvrdilo sa u pacientok s lymfómom. Kryoprezervácia embrya a oocytov zostáva stále hlavnou metódou zachovania ženskej fertility. Zmrazenie tkaniva vaječníkov je ešte stále experimentálnou metódou.
Kľúčové slová: gravidita, onkologická liečba, neskorá toxicita, agonisty gonadotropín-uvoľňujúceho hormónu, predčasná ovariálna insuficiencia, amenorea, fertilita, karcinóm prsníka, lymfóm, kryoprezervácia
Gravidita po onkologickej liečbe
Pregnancy after cancer treatment Over the past four decades, there has been a rising trend of delaying childbearing. Given that cancer incidence increases with age, on one hand there are more women diagnosed during pregnancy and on the other hand there is an increasing number of women desiring pregnancy following cancer diagnosis. In general, cancer survivors have reduced rates of pregnancy compared with general population. Women with breast cancer have the lowest chance of pregnancy , which is nearly 70 % lower compared to general population. This is believed to be secondary to gonadotoxic chemotherapy, prolonged use of tamoxifen in patients with HR+ breast cancer and also general misconception that pregnancy could stimulate cancer recurrence. Apart from breast cancer, no reservations were made regarding the safety of pregnancy following cancer. Neonatal outcomes in women with prior history of cancer are comparable with general population. Several studies and meta-analysis having shown that pregnancy after breast cancer is safe, if not associated with better outcome. There is no particular optimal time-point of becoming pregnant following cancer diagnosis. In breast cancer patient, it is reasonable to postpone pregnancy for 2 years following diagnosis to allow resumption of adequate ovarian function and to overcome the frame associated with relatively high risk of reccurence. Age is the most important determinant of chemotherapy or radiotherapy-induced ovarian dysfunction. Other influencing factors are the use of alkylating agents, total dose of cytostatics, fields and dosage of pelvic radiotherapy. The concomitant use of gonadotropin-releasing hormone agonists (GnRHa) with chemotherapy in meta-analysis of 12 randomized trials in patients with breast cancer showed doubling of pregnancy rate without compromising cancer endpoints, but it does not work for lymphoma patients. Embryo and oocyte cryopreservation is the main method to preserve female fertility, while freezing ovarian tissue, is still experimental.
Keywords: pregnancy, cancer treatment, long-term toxicity, gonadotropin-releasing hormone agonists, premature ovarian insuficience, amenorea, fertility, breast cancer, lymphoma, cryopreservation
