Onkológia 6/2025

Extrakorporálna fotoforéza v liečbe GvHD

MUDr. Radka Vašíčková, MUDr. Eva Mikušková, PhD., MBA, MUDr. Iveta Oravcová, PhD.

Liečebný proces pacienta s akútnou leukémiou zahŕňa rôzne medicínske modality. Chemoterapia, rádioterapia, imunoterapia, cielená liečba. U časti pacientov, ktorí sú podľa prognostického rizika, efektivity predchádzajúcej liečby a výkonnostného stavu indikovaní, je nevyhnutným liečebným postupom aj alogénna transplantácia hemopoetických kmeňových buniek (alloHSCT – allogeneic hematopoietic stem cell transplantation). Po alloHSCT sa okrem regenerácie zdravej krvotvorby darcu očakáva navodenie GvL (graft vs leukemia, efekt štepu voči leukémii) efektu. Rovnako je na prevenciu relapsu ochorenia žiadaná ľahká forma GvHD (graft vs host disease, choroba štepu voči hostiteľovi) – grade I-II. (stupeň I-II). Vyššie formy GvHD sú pre pacienta nebezpečné a vyžadujú intenzívnu a promptnú liečbu. Akútna GvHD (aGvHD) je charakterizovaná zápalom, chronická forma má znaky fibrózy a autoimunitného ochorenia. Chronická forma GvHD (cGvHD) sa rozvíja obyčajne po dni 100 od transplantácie a jej liečba je dlhodobejšia. V súčasnosti sú známe rôzne možnosti terapeutického ovplyvnenia GvHD. Rozličné typy imunosupresív, kortikosteroidy, blokátory Janusových kináz, Brutonových kináz, inhibítory proteínkináz, rovnako aj modalita založená na aferéze – extrakorporálna fotoforéza (ECP). ECP je pre pacienta šetrná v zmysle infekčných komplikácií a toxicity uvedených liekov. Cieľom je znižovanie množstva imunosupresív, predlžovanie intervalov medzi jednotlivými cyklami ECP, zlepšenie GvHD a zlepšenie kvality života pacienta. Aby bola metóda ECP bezpečná a efektívna pre pacienta, odporúča sa štandardizácia postupov. V článku uvádzame prehľad súčasných odporúčaní použitia ECP v liečbe GvHD jednotlivých expertných skupín.

Kľúčové slová: extrakorporálna fotoforéza, choroba štepu voči hostiteľovi, transplantácia kostnej drene, imunosupresia, lymfocyty, leukaferéza, steroid refrakterita, steroid dependencia

Extracorporeal photophoresis in treatment of Graft vs Host disease

Therapeutic process of a patient diagnosed with acute leukemia consists of many medical modalities. Chemotherapy, radiotherapy, immunotherapy, targeted therapy. There is a particular group of patients, indicated based on disease risk group, effectiveness of previous therapy and performance status, for which an allogenic stem cell transplant is necessary. After bone marrow transplantation, besides healthy engraftment, it is expected for graft vs leukemia (GvL) effect to occur. Similarly, it is beneficial for a patient to develop some level of graft vs host disease (GvHD) – Grade I-II, as a disease relaps prevention. Higher grades of GvHD are dangerous and require intensive and prompt treatment. Acute GvHD (aGvHD) is characterized by inflammation, chronic GvHD (cGvHD) displays signs of fibrosis and autoimmune disease. Chronic GvHD typically develops 100 days after transplantation and demands longer therapy. Nowadays there are various options to affect GvHD. Different types of imunosuppressants, Janus / Bruton kinase inhibitors, protein kinase inhibitors, as well as leukapheresis based procedure – extracorporeal photophoresis (ECP). ECP is safe, spares a patient many infectious complications and reduces toxicity of medications listed above. The intention is to reduce the amount of imunosuppressants, taper the periods between each ECP cycles, induce GvHD remission and improve patient's quality of life. To ensure that the ECP method is safe and effective for the patient, standardization of procedures is recommended. In this article, we provide an overview of the current recommendations for the use of ECP in the treatment of GvHD from various expert groups.

Keywords: extracorporeal photophoresis, graft versus host disease, bone marrow transplantation, imunosupression, lymphocytes, leukapheresis, steroid refractory, steroid dependent