Epigenetické zmeny a ich úloha vo vývine a ochoreniach človeka // SOLEN

Lekárska genetika a diagnostika 1/2026

Epigenetické zmeny a ich úloha vo vývine a ochoreniach človeka

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičova, PhD., Bc. Zuzana Ševčovičova

moduláciu génovej expresie bez zmeny primárnej sekvencie DNA. Už v najskorších štádiách vývinu zohrávajú epigenetické mechanizmy zásadnú úlohu pri prechode od totipotentnej zygoty k špecializovaným bunkovým typom prostredníctvom koordinovaného preprogramovania metylácie DNA, modifikácii histónov, chromatínovej remodelácie a regulácie nekódujúcimi RNA. Postupné nadobúdanie epigenetických značiek stabilizuje špecifické transkripčné programy a riadi diferenciáciu buniek a tkanív. V priebehu života podlieha epigenóm dynamickým zmenám vplyvom vnútorných aj vonkajších faktorov, pričom epigenetická dysregulácia sa uplatňuje v patogenéze širokého spektra ochorení vrátane nádorových, kardiovaskulárnych, metabolických, autoimunitných a neurodegeneratívnych porúch. Osobitná pozornosť sa venuje úlohe metylácie DNA, histónových modifikácií, nekódujúcich RNA a komplexov chromatínovej remodelácie ako diagnostických a prognostických biomarkerov, ako aj terapeutických cieľov. Článok sumarizuje súčasné poznatky o úlohe epigenetických mechanizmov vo vývine a patogenéze ochorení človeka so zameraním na ich klinickú využiteľnosť. Zdôrazňuje potenciál epigenetických zmien ako diagnostických, prognostických a prediktívnych biomarkerov a poukazuje na ich význam pre rozvoj personalizovanej medicíny založenej na individuálnych epigenetických profiloch.

Kľúčové slová: epigenetika, metylácia DNA, modifikácie histónov, génová expresia, diagnostické biomarkery

Celý článok je dostupný len pre predplatiteľov časopisu Lekárska genetika a diagnostika. Objednať časopis

Epigenetic changes and their role in human development and disease

Epigenetics represents a critical regulatory layer linking the genome, environment, and phenotype, enabling dynamic control of gene expression without alterations in the primary DNA sequence. From the earliest stages of development, epigenetic mechanisms play a fundamental role in the transition from a totipotent zygote to specialized cell types through coordinated reprogramming of DNA methylation, histone modifications, chromatin remodeling, and regulation by non-coding RNAs. The progressive acquisition of epigenetic marks stabilizes cell-specific transcriptional programs and governs cellular and tissue differentiation. Throughout life, the epigenome undergoes continuous remodeling in response to intrinsic and extrinsic factors, with epigenetic dysregulation contributing to the pathogenesis of a wide range of diseases, including cancer, cardiovascular, metabolic, autoimmune, and neurodegenerative disorders. Particular attention is given to DNA methylation, histone modifications, non-coding RNAs, and chromatin remodeling complexes as diagnostic and prognostic biomarkers, as well as therapeutic targets. The article summarizes current knowledge on the role of epigenetic mechanisms in human development and disease pathogenesis, with an emphasis on their clinical applicability. It highlights the potential of epigenetic alterations as diagnostic, prognostic, and predictive biomarkers and underscores their importance for the development of personalized medicine based on individual epigenetic profiles.

Keywords: epigenetics, DNA methylation, histone modifications, gene expresion, diagnostic biomarkers