Kožný mikrobióm a atopická dermatitída // SOLEN

Dermatológia pre prax 4/2019

Kožný mikrobióm a atopická dermatitída

prof. MUDr. Jozef Buchvald, PhD.

Ako rozhranie medzi naším organizmom a vonkajším svetom koža predstavuje komplexný ekosystém početných druhov mikroorganizmov, ktoré za fyziologických podmienok koexistujú v stave rovnováhy. U pacientov s atopickou dermatitídou zmenšenie rôznorodosti kožného mikrobiómu koreluje so závažnosťou priebehu choroby a zvýšenou kolonizáciou patogénnymi baktériami Staphylococcus aureus. Zlaté stafylokoky exprimujú početné molekuly, ktorými môžu prispievať k zvýrazňovaniu symptómov choroby. Môžu porušovať integritu epidermálnej bariéry a ovplyvňovať patogenetické procesy svojím prozápalovým pôsobením. Súčasné poznatky o úlohe baktérií v patogenéze atopickej dermatitídy sú podkladom na vývoj nových postupov zameraných na obnovenie fyziologickej rovnováhy kožného mikrobiómu pri liečbe tejto choroby.

Kľúčové slová: atopická dermatitída, mikrobióm, epidermálna bariéra, imunitný systém

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

Skin microbiome and atopic dermatitis

As an interface with the environment, the skin is a complex ecosystem colonized by many microorganisms that under physiological conditions coexist in an established balance. In patients with atopic dermatitis, a decrease in microbiome diversity correlates with disease severity and increased colonization with pathogenic bacteria, such as Staphylococcus aureus. Pathogenic staphylococci express several molecules that contribute to the intensity of symptoms of the disease. They may act to disrupt barrier function and promote disease pathogenesis by proinflammatory activity. With the current knowledge of microbiome effects on the onset of the disease, there are evolving interventions targeting microbiome for the treatment of atopic dermatitis.

Keywords: atopic dermatitis, microbiome, epidermal barrier, immune system