Via practica 5/2017

Recidivujúce zápaly močových ciest, možnosti liečby a profylaxie

Doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD.

Infekcia močových ciest (IMC) je definovaná ako zápalová reakcia urotelu na inváziu mikroorganizmov (zvyčajne baktérií) a je výsledkom interakcie medzi uropatogénom a hostiteľom. Recidivujúce IMC (rIMC) sú opakované nekomplikované a/alebo komplikované IMC s frekvenciou najmenej troch IMC/rok alebo minimálne dvoch IMC za posledných šesť mesiacov. Hoci rIMC zahŕňajú ako infekciu dolných močových ciest (cystitídu), tak aj infekciu horných močových ciest (pyelonefritídu); pri opakovanej pyelonefritíde by sa mala urýchlene zvážiť a diagnostikovať možná komplikovaná etiológia. Opakované IMC sú bežné. Rizikové faktory (vek, osobná a rodinná anamnéza IMC, atrofická vaginitída spôsobená nedostatkom estrogénu, cystokéla a pod.) rIMC sú známe najmä u žien. Diagnóza rIMC by mala byť potvrdená kultiváciou moču. Rozsiahla diagnostika zahŕňajúca cystoskopiu, zobrazovanie atď. sa bežne neodporúča, pretože diagnostický výťažok je nízky. Mala by sa však bezodkladne vykonať v atypických prípadoch, napríklad ak existuje podozrenie na urolitiázu alebo obštrukciu močových ciest. Prevencia rIMC zahŕňa poradenstvo týkajúce sa vyhýbania sa rizikovým faktorom, ne-antimikrobiálne opatrenia a antimikrobiálnu profylaxiu. Tieto postupy by mali nasledovať v tomto poradí. Existuje veľa ne-antimikrobiálnych opatrení odporúčaných pri rIMC, ale len málo z nich je podporovaných dobre navrhnutými štúdiami. Antimikrobiálne látky sa môžu podávať ako kontinuálna nízkodávková profylaxia po dlhšie obdobie alebo ako postkoitálna profylaxia, keďže obidva režimy znižujú výskyt rIMC. U spolupracujúcich a oboznámených pacientov by sa mala zvážiť samodiagnostika a samoošetrenie s krátkodobým režimom antimikrobiálneho lieku. Musia sa identifikovať a liečiť akékoľvek urologické rizikové faktory. Značný reziduálny moč by mal byť optimálne liečený vrátane čistej intermitentnej katetrizácie, ak je to považované za vhodné.

Kľúčové slová: recidivujúca IMC, definícia, diagnostika, terapia, prevencia

Recurrent urinary tract infection, treatment options and prophylaxis

Urinary tract infection (UTI) is defined as inflammatory response of the urothelium to microorganism (usually bacteria) invasion and is the result of interaction between the uropathogen and the host. Recurrent UTIs (rUTIs) are recurrences of uncomplicated and/or complicated UTIs, with a frequency of at least three UTIs/year or two UTIs in the last six months. Although rUTIs include both lower tract infection (cystitis) and upper tract infection (pyelonephritis), repeated pyelonephritis should be considered and diagnosed as a possible complicated etiology. Recurrent UTIs are common. Risk factors (age, personal and family history of UTI, atrophic vaginitis due to oestrogen deficiency, cystocoele, etc.) rUTI are known mainly in women. Diagnosis of rUTI should be confirmed by urine culture. An extensive routine workup including cystoscopy, imaging, etc. is not routinely recommended as the diagnostic yield is low. However, it should be performed without delay in atypical cases, for example, if urolithiasis or urinary tract obstruction is suspected. Prevention of rUTIs includes counselling regarding avoidance of risk factors, non-antimicrobial measures and antimicrobial prophylaxis. These interventions should be attempted in this order. There are many non-antimicrobial measures recommended for rUTIs but only a few are supported by well-designed studies. Antimicrobials may be given as continuous low-dose prophylaxis for longer periods, or as post-coital prophylaxis, as both regimens reduce the rate of rUTI. In patients with good compliance, self-diagnosis and self-treatment with a short course regimen of an antimicrobial agent should be considered. Any urological risk factors must be identified and treated. Significant residual urine should be treated optimally, including by clean intermittent catheterization when judged to be appropriate.

Keywords: recurrent UTI, definition, diagnosis, therapy, prevention