Vaskulárna medicína 2/2019
Vplyv cievneho zásobenia na hojenie zlomenín stavcov
Úvod: Vplyv cievneho zásobenia na hojenie zlomenín je v literatúre diskutovanou témou, azda najčastejšie sa publikácie venujú os scaphoideoum, prípadne aj proximálnym zlomeninám femuru. Ohľadom vplyvu cievneho zásobenia na hojenie zlomenín stavcov sa však prakticky nič nevie, dokonca ani klinické odporúčania AO sa touto problematikou vôbec nezaoberajú. Materiál a metodika: Prospektívna kohortová štúdia, od začiatku januára 2016 po koniec decembra 2016. Celkovo 107 pacientov, z toho 54 mužov a 53 žien. Pacienti boli operovaní výhradne dorzálnou stabilizáciou pre úrazové zlomeniny stavcov torakolumbálnej chrbtice. Počet zlomených stavcov blol 129. Priemerný vek pacientov bol 67 rokov a priemerná dĺžka pooperačného sledovania 12,3 týždňa. V čase sme analyzovali vertebrálnu morfológiu vo všetkých troch rozmeroch pomocou piatich referenčných rovín. Progresia deformácie stavca bola meraná pred- a pooperačne a túto dynamiku sme dali do korelácie s poranením hlavného cievneho kanála v dorzálnej časti postihnutého vertebrálneho korpusu. Analyzovali sme aj detailnú štruktúru kosti. Patologické zlomeniny sme v našej kohorte nebrali do úvahy. Výsledky: Zistili sme signifikantne väčšiu deformáciu tiel stavcov pri morfologickom poškodení cievneho kanála, než ako to bolo v opačnom prípade, kde sa predpokladala zachovaná perfúzia. Rovnako hrala úlohu aj osteoporóza, ale len so stredne silným efektom, v porovnaní s výrazným pre poranenia cievneho kanála (Cohen). Kombinácia oboch uvedených faktorov vykazovala silnú koreláciu s progresiou posttraumatickej deformácie stavca (Evans), avšak bez výrazného rozdielu proti samostatnému poraneniu cievneho kanála. Výrazné zmeny tiel stavcov čo do rozmerov a objemu sme našli celkovo pri 52 % zlomeninách (SD 0,5017), pre podskupinu s poranením cievneho kanála u 84 % (SD 0,3691), s významnou koreláciou (Evans, 0,7721). V podskupine so zachovanou perfúziou sme obdobné zmeny našli len u 5 % zlomenín (SD 0,2333). Záver: Pre indikačné rozhodnutia treba zohľadniť jednak mechanickú analýzu zlomenín, ale aj dynamiku biologických procesov v rámci traumatizovaného tkaniva, súčasťou ktorej je cievna perfúzia, resp. zásobenie tkanív kyslíkom. Rozhodovanie medzi ventrálnou a dozálnou stabilizáciou zohľadňuje viacero atribútov, jedným z nich je predpokladaný vývoj kostnej organizácie v priebehu času. U starších pacientov by mohla byť alternatívou obyčajná vertebroplastika.
Keywords: fraktúra, telo stavca, cievny kanál, deformita, ischemická atrofia
