Via practica 4/2004

Rezistencia antibiotík a ich spotreba

doc. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., , MUDr. Adriána Liptáková, PhD.

Rezistencia na antibiotiká vzniká vplyvom výsledku génovej mutácie alebo expresiou exogénneho genetického materiálu. Rezistenciu baktérií na antibiotiká rozdeľujeme na prirodzenú a získanú. Spotreba antibiotík v humánnej a veterinárnej praxi má za následok nárast rezistencie. Vzťah mezi spotrebou a rezistenciou nie je lineárny. Najvýraznejšie problémy sú rezistencia S. pneumoniae na betalaktámy a makrolidy, rezistencia stafylokokov na oxacilín, rezistencia N. gonorrhoeae na cefalosporíny a chinolóny a rezistencia M. tuberculosis na antituberkulotiká. Selekciu rezistencie a vznik rezistencie ovplyvňuje celá rada faktorov zo strany makroorganizmu, mikroorganizmu a lieku. Medzi ne patria: génové mutácie vplyvom vonkajšieho prostredia, mobilné genetické nosiče, klonálna diseminácia, lokálna antibiotická politika, prítomnosť antibiotických prehľadov a smerníc, úhrada antibiotík a ich dostupnosť a samozrejme dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. K prevencii rezistencie napomáha podanie dostatočnej dávky antibiotika, naopak dlhšie pretrvávajúce subinhibičné koncentrácie antibiotika rezistenciu neselektujú. Úlohou štátu v súčasných podmienkach je uplatňovanie racionálnej antiinfekčnej liečby, ktorá vedie k optimalizácii spotreby antibiotík a zníženiu rezistencie. Zlyhanie liečby často koreluje s rezistenciou, nie je to však pravidlo.

Kľúčové slová: rezistencia, spotreba antibiotík, uroinfekcie, pneumokok, zlyhanie liečby, antibiotická politika.

Rezistencia antibiotík a ich spotreba

Rezistencia na antibiotiká vzniká vplyvom výsledku génovej mutácie alebo expresiou exogénneho genetického materiálu. Rezistenciu baktérií na antibiotiká rozdeľujeme na prirodzenú a získanú. Spotreba antibiotík v humánnej a veterinárnej praxi má za následok nárast rezistencie. Vzťah mezi spotrebou a rezistenciou nie je lineárny. Najvýraznejšie problémy sú rezistencia S. pneumoniae na betalaktámy a makrolidy, rezistencia stafylokokov na oxacilín, rezistencia N. gonorrhoeae na cefalosporíny a chinolóny a rezistencia M. tuberculosis na antituberkulotiká. Selekciu rezistencie a vznik rezistencie ovplyvňuje celá rada faktorov zo strany makroorganizmu, mikroorganizmu a lieku. Medzi ne patria: génové mutácie vplyvom vonkajšieho prostredia, mobilné genetické nosiče, klonálna diseminácia, lokálna antibiotická politika, prítomnosť antibiotických prehľadov a smerníc, úhrada antibiotík a ich dostupnosť a samozrejme dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. K prevencii rezistencie napomáha podanie dostatočnej dávky antibiotika, naopak dlhšie pretrvávajúce subinhibičné koncentrácie antibiotika rezistenciu neselektujú. Úlohou štátu v súčasných podmienkach je uplatňovanie racionálnej antiinfekčnej liečby, ktorá vedie k optimalizácii spotreby antibiotík a zníženiu rezistencie. Zlyhanie liečby často koreluje s rezistenciou, nie je to však pravidlo.

Keywords: rezistencia, spotreba antibiotík, uroinfekcie, pneumokok, zlyhanie liečby, antibiotická politika.