-1.png)
Via practica 3/2004
Prehľad aktuálnych európskych (ESH/ESC 2003) a amerických (JNC 7) odporúčaní pre liečbu hypertenzie
Aktuálne Európske odporúčania (ESH/ESC 2003) klasifikujú artériový krvný tlak na optimálny (<120/<80mmHg), normálny (120–129/80–84mmHg), vysoký normálny (130–139/85–89 mmHg), hypertenziu 1. stupňa (140–159/90–99mmHg) , 2. stupňa (160–179/100–109 mmHg), 3. stupňa (>180/ >110 mmHg) a izolovanú systolickú hypertenzia (>140 / ≥ 90 mmHg). Dôraz sa kladie na zisťovanie prítomnosti ostatných rizikových faktorov (RF), poškodenie cieľových orgánov (POCO) a pridružené klinické stavy (PKS), čiže už klinické kardiovaskulárne ochorenia. Pri rozhodovaní o tom, či zahájiť farmakoterapiu je nutné najprv stanoviť odhad celkového kardiovaskulárneho rizika. Odlišnosť Amerických odporúčaní (JNC-7) je najmä v jednoduchšej klasifikácii: normálny tlak (< 120/< 80 mmHg), predhypertenziu (120–139/ 80–89 mmHg), hypertenziu 1.stupňa (140–159/90–99 mmHg) a hypertenziu 2. stupňa (>160/ >100 mmHg). Pri voľbe antihypertenzíva podľa odporúčaní ESH/ESC je v terapii možné ako liek prvej voľby použiť preparát z ktorejkoľvek základnej skupiny, a to diuretikum, inhibítor ACE, antagonistu angiotenzínového receptora, betablokátor alebo antagonistu kalcia, s prihliadnutím na niektoré špecifické indikácie, kedy je niektorá lieková skupina výhodnejšia. Pre skupinu pacientov s krvným tlakom v oblasti vysokého normálneho tlaku je indikovaná farmakoterapia v prítomnosti pridruženého klinického stavu (cievna mozgová príhoda, ICHS alebo diabetes mellitus). Americké odporúčania JNC-7 v terapii ako liek prvej voľby uprednostňujú diuretiká a pri vyššom vstupnom tlaku začať kombinovanú liečbu, základom ktorej by malo byť tiazidové diuretikum. Začatie terapie liekom z inej základnej skupiny je indikované najmä v prípade naliehavých indikácií, to je v prítomnosti niektorých sprievodných ochorení, alebo stavov.
Kľúčové slová: Artériová hypertenzia – klasifikácia, artériová hypertenzia – odporúčania, kardiovaskulárne riziko, rizikové faktory, poškodenie cieľových orgánov, pridružené klinické stavy, farmakoterapia hypertenzie.
Prehľad aktuálnych európskych (ESH/ESC 2003) a amerických (JNC 7) odporúčaní pre liečbu hypertenzie
Aktuálne Európske odporúčania (ESH/ESC 2003) klasifikujú artériový krvný tlak na optimálny (<120/<80mmHg), normálny (120–129/80–84mmHg), vysoký normálny (130–139/85–89 mmHg), hypertenziu 1. stupňa (140–159/90–99mmHg) , 2. stupňa (160–179/100–109 mmHg), 3. stupňa (>180/ >110 mmHg) a izolovanú systolickú hypertenzia (>140 / ≥ 90 mmHg). Dôraz sa kladie na zisťovanie prítomnosti ostatných rizikových faktorov (RF), poškodenie cieľových orgánov (POCO) a pridružené klinické stavy (PKS), čiže už klinické kardiovaskulárne ochorenia. Pri rozhodovaní o tom, či zahájiť farmakoterapiu je nutné najprv stanoviť odhad celkového kardiovaskulárneho rizika. Odlišnosť Amerických odporúčaní (JNC-7) je najmä v jednoduchšej klasifikácii: normálny tlak (< 120/< 80 mmHg), predhypertenziu (120–139/ 80–89 mmHg), hypertenziu 1.stupňa (140–159/90–99 mmHg) a hypertenziu 2. stupňa (>160/ >100 mmHg). Pri voľbe antihypertenzíva podľa odporúčaní ESH/ESC je v terapii možné ako liek prvej voľby použiť preparát z ktorejkoľvek základnej skupiny, a to diuretikum, inhibítor ACE, antagonistu angiotenzínového receptora, betablokátor alebo antagonistu kalcia, s prihliadnutím na niektoré špecifické indikácie, kedy je niektorá lieková skupina výhodnejšia. Pre skupinu pacientov s krvným tlakom v oblasti vysokého normálneho tlaku je indikovaná farmakoterapia v prítomnosti pridruženého klinického stavu (cievna mozgová príhoda, ICHS alebo diabetes mellitus). Americké odporúčania JNC-7 v terapii ako liek prvej voľby uprednostňujú diuretiká a pri vyššom vstupnom tlaku začať kombinovanú liečbu, základom ktorej by malo byť tiazidové diuretikum. Začatie terapie liekom z inej základnej skupiny je indikované najmä v prípade naliehavých indikácií, to je v prítomnosti niektorých sprievodných ochorení, alebo stavov.
Keywords: Artériová hypertenzia – klasifikácia, artériová hypertenzia – odporúčania, kardiovaskulárne riziko, rizikové faktory, poškodenie cieľových orgánov, pridružené klinické stavy, farmakoterapia hypertenzie.
