Onkológia 3/2020

Život po onkologickej liečbe detských pacientov

MUDr. Sabína Smahová, MUDr. Judita Puškáčová, PhD., doc. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD.

Pozoruhodný úspech v liečbe detských malígnych ochorení v ostatných štyroch dekádach so sebou prináša aj nevyhnutnosť vyhodnocovať vplyv intenzívnej onkologickej liečby na pacientov po jej ukončení. Predčasná mortalita a vysoká prevalencia chronických zdravotných ťažkostí predstavujú závažné neskoré komplikácie onkologickej liečby, ktoré vytvárajú potrebu celoživotnej zdravotnej starostlivosti. Vhodne zvolené skríningové vyšetrenia môžu významne redukovať riziko ich vzniku a zlepšiť kvalitu života. Neodmysliteľnou súčasťou úspešne ukončenej onkologickej liečby je aj dobrá informovanosť pacientov o ich zdravotnom stave, o možnostiach a intervaloch sledovania, prevencii či liečbe neskorých následkov. Kľúčovým je aj prechod zo starostlivosti detského onkológa do starostlivosti onkológa pre dospelých s predpokladom dobrej kooperácie pacienta. Dôležitým krokom je aktualizácia konceptu prechodnej starostlivosti na základe odporúčaní založených na dôkazoch.

Kľúčové slová: detské onkologické ochorenie, neskoré následky, kvalita života, dlhodobé prežívanie, sledovanie po ukončení liečby, prechodná zdravotná starostlivosť

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

Pediatric cancer survivorship

The remarkable success in treating pediatric malignancies over the past 40 years made it imperative to evaluate the impact of intensive cancer treatment on survivors. Early mortality and high prevalence of chronic medical conditions represent significant problems resulting in the necessity of subsequent lifelong follow-up, based on the fact, that appropriate screening methods may reduce the risk, thus enhance the quality of long-term survival. It is particularly important to provide knowledge at the completion of therapy regarding survivors current health status and systematic surveillance and follow-up practices to prevent potential long-term toxicity or to treat the late-occuring events after the treatment for childhood cancer. The optimal model of transition from pediatric subspecialty to adult subspecialty requires appropriate compliance of the patient, especially in the context of cancer survivorship. The first step is to redefine the concept of transition care for survivors of childhood cancer based on existing evidence.

Keywords: childhood cancer, late effects, quality of life, long-term survival, long-term follow-up care, transition care